Vianoce, ako najkrajšie sviatky v roku sú plné tradícií, ktoré nám zanechávali slovom a písmom naši predkovia od čias panovania kráľa Rastislava. Spoločnosť pre zachovanie tradícií hľadala spôsob, ako si toto nádherné obdobie pre celé ľudstvo v príchode Spasiteľa na svet, pripomenula v duchu tradícií bez vplyvu konzumného globálneho multikulturalizmu. Ukončením budovania hradného areálu v Hronskom Beňadiku, kde má SZT svoje detašované pracovisko, sa vytvorili podmienky pre dôstojnú oslavu príchodu Vianoc, tak ako to vyplýva z jej programových cieľov.

Po náročných prípravách môžeme konštatovať, že sa v dňoch 22. a 23. decembra 2010 zorganizovali dve pekné podujatia. Iniciátorom myšlienky bol predseda SZT Stanislav Pánis, ktorý obe podujatia spolu s ostatnými členmi SZT pripravil a zorganizoval. Obe podujatia svojou prítomnosťou podporil i novozvolený starosta Hronského Beňadika Stanislav Lopúch, ktorý vo svojom príhovore poďakoval organizátorom a zaprial úspešnosť tejto novozaloženej tradície do budúcna. Zdôraznil potrebu usporadúvania takýchto podujatí, ktoré by pomáhali nachádzať úctu u mladej generácie k tradíciám našich predkov. Prvé podujatie pod názvom VIANOCE POD HRADOM bolo zamerané skôr pre dospelých. Okrem účasti na hodnotnom umeleckom programe si zúčastnení pochutnali na kapustnici, zabíjačkovej špecialite a varenom víne. Druhé podujatie DETSKÉ VIANOCE, ktoré sa uskutočnilo deň pred Štedrým večerom bolo poznačené nádhernými emóciami, keďže bolo pripravené najmä pre malé ratolesti. Milým prekvapením bolo pre nás, že ich bolo vyše päťdesiat.

Deti sa hrali so zvieratkami a hradným medveďom, za ktorého bol prezlečený jeden z obyvateľov Hronského Beňadika. Aby mali deti radosť zo svojej účasti a pekné spomienky, zapojili sme ich do programu a po ich recitácii či speve, ako i všetkým ostatným, boli odovzdané darčeky. Potom všetky deti spoločne spievali vianočné piesne čo vytvorilo nádhernú atmosféru spolupatričnosti v duchu našich národných tradícií. Následne deti spoločne zdobili vianočný stromček ozdobami, ktorými zdobili stromčeky naši predkovia a ktoré si sami zhotovili. Potom si spoločne s rodičmi zasadli k predvianočnému stolu Spoločnosti pre zachovanie tradícií a pochutili si na pripravených jedlách a občerstvení. Za zvuku kolied a umeleckého programu potom v družnej atmosfére, takej tradičnej pre sviatky mieru a pokoja, ešte dlho medzi sebou rozprávali a radovali sa z pekne a v duchu tradícií našich predkov stráveného dňa. Tak deti ako i dospelí si z podujatí odnášali okrem darčekov predovšetkým hodnotu silného duševného zážitku potreby stretávať sa a nachádzať cestu jeden k druhému, čo je doslova úloha dňa v dnešnom individualizmu a morálnej dekadencii sa upadajúcom pretechnizovanom svete.