Chvejúcou sa rukou nový načnete kalendár,

aj tak dobre nebude, keď vládne bludár, tmár,

ilúzie, vzdušné zámky staviate v klame,

viete, akú vládu máme – tak na čo sa tu hráme?

Stačilo by ľudia zmámení lžami, veru

vlastenecky prežívať Evanjelia vieru,

bo sťa pohanov gniavia vás hriechy ťažké,

prázdne reči vediete v krčmách pri fľaške,

rodinné puto chýba, láska sa hnusí,

bo manželky k milencom chodia na skusy.

Tu cesta nevedie, tušíte iste,

kiežby Satana nevzývali by ste,

lež načúvali keď Kristus volá

prijať výzvu obetného stola,

bo môže sa stať, že Západ o poprave by kázal

a kat vám chechtavo šibeničnú slučku viazal,

hoc dušovali by ste sa, že viny vo vás niet

a zaujíma to vôbec ten bezbožný svet?

Za slobodu, za vlasť – neustále rvať sa treba,

za pohľad dietok pokojný, za vonnú skyvu chleba

a ten, čo vás zvádzal, teraz krotko čuší,

čosi vám ukradol – chýba Kristus v duši...

Len sa spojte v pevné šíky,

čo nezvedú triky Ameriky,

ani globalistov Európy – túžba vrelá,

nech nad mračnami Tatier rozprestrie orol krídla,

nad vlasťou, čo najskvostnejší je Boží dar,

by o rok ste šťastnejší – vešali kalendár.