Nemala by otázka stáť opačne? Prečo sa zo Slovena stal Slovák? Za odpoveďou musíme ísť do ďalekej histórie slovenského národa. Predtým však, pre lepšie pochopenie, musíme svoju úvahu podporiť pretrvávajúcim najdôveryhodnejším faktom. Územie, štát, krajina, v ktorej náš národ žije, sa volá Sloven-sko. Ženy, ktoré tisícročia rodili nové a nové pokolenia slovenského národa, sa volajú Sloven-ky. A prirodzene národ, ktorý obýva toto Bohom mu dané najkrajšie územie na svete, nazýva sa národom sloven-ským. Tak prečo teda Slovák?! Kde sa nabralo toto označenie mužského príslušníka slovenského národa?! Nuž začnime teda bádať.

Máme k dispozícii množstvo neuveriteľných výkladov vytvorených čechoslovakistickými, hungarofilnými alebo komunizmom ovplyvnenými historikmi. Ich dôveryhodnosť je na zamyslenie! Čerpať z predstáv „historikov“, ktorí spochybňujú už samo bytie slovenského národa a pôvodnosť, by bolo pre nás, národno-kresťanských realistov, vydaním sa na veľmi zlú cestu. Veď človek, ktorý chce dôjsť k cieľu, musí sa prirodzene vydať na cestu, ktorá k nemu vedie. A našim cieľom je poznanie našich vlastných koreňov, pretože my ani len trochu nepochybujeme o tom, že geneticky pochádzame z rodu Slovenov, národa, ktorý od nepamäti obýva túto zem. To, že ako naši hostia, azylanti, alebo nájazdníci sa na tomto území z času na čas pohybovali, prípadne pobudli aj príslušníci iných národov, či kmeňov, a zanechali tu niekoľko predmetov, ktoré dnes tvoria nepatrnú časť archeologických nálezov, to ešte neznamená, že akýmkoľvek spôsobom ovládali naše územie, či nebodaj vytlačili z jeho sídel pôvodné staroslovenské obyvateľstvo. Tak ako my vo svojej reči pomenúvame príslušníkov iných národov, tak i oni majú vo svojom jazyku pomenovanie pre nás. Ako najlepší príklad možno uviesť príslušníkov nemeckého národa, ktorí sami seba volajú „Deutsch“, ale my ich voláme „Nemci“, Taliani ich volajú „Tedeschi“, Francúzi „l´Allemagnes“, Angličania „ German“, skupiny ľudí používajúce jazyk kmeňov od Uralu „német“ (čo je napokon prejavom ich pôvodnej pokrvnosti a pôvodného jazyka, staroslovenčiny, z ktorej aj toto slovo prevzali do tzv. maďarčiny) a určite majú Nemci svoje meno i v arabčine, tureckých jazykoch či trebárs v čínštine (a to ako mandarínskej tak aj kantonskej či mandžuskej), a predsa to neznamená, že by Nemci začali pre seba používať meno, ktoré pre nich má nejaký kmeň indiánov alebo Hotentotov z bývalých nemeckých kolónií v temnej Afrike.

Preto je najvyšší čas, aby sme po pre náš národ temnom druhom tisícročí, vstupovali s tým menom, ktoré nosili naši predkovia, a nie s menom, ktoré pre nich používali v tej dobe od trónu na Devíne závislí Česi, franskí obchodníci, či vazalské kniežatá na strednej Visle. Aj starí Rimania nás volali inak, než sme sa nazývali sami – a predsa dnes nikto z nás netvrdí, že je Venetom, či Vendom, kým ešte predsa prežívajú v nárečiach nemeckej menšiny na Slovensku ako označenie nášho národa. (napr. v pozostatkoch saského nárečia na Spiši dodnes meno Slovenov znie „windisch“ v nárečí okolo Kremnice zas „bindisch“). Potvrdením tohto názoru je, že naši pokrvní bratia, ktorých voláme Slovincami, sami seba volajú Sloven a Slovenka, pričom ale neďaleko po nemecky hovoriaci ľudia (v Rakúsku), ktorí sú tiež asimilovaní Sloveni, nazývajú svojich neasimilovaných bratov „windisch“, a slávny rod zo Slovenského Hradca (Graz) sa dodnes volá zu Windisch-Grätz.

Keď sme u našich slovenských bratov na Jadrane, stojí nám za zamyslenie, ako ich reči náš národ dobre rozumie, ale šesť kilometrov za našimi hranicami máme s dorozumievaním problémy. Že je tu cudzí prvok, ktorý rozdeľuje náš národ, o tom pri zvážení týchto argumentov azda už nikto nebude pochybovať. Názov našich novín – Sloven a národná jednota je prorockým predznačením toho, čo je naším cieľom v treťom tisícročí. Zjednotenie slovenského národa na celom jeho pôvodnom území, od Visly po Jadran, od mora k moru. Sloven a národná jednota sú noviny Slovenskej národnej jednoty nielen v rámci súčasného územia Slovenskej republiky, ale v programovom rámci obnovenia jednotnej Slovenskej ríše v jej tisícročných hraniciach.