Pred nedávnom sme si pripomenuli 65. výročie vypuknutia tzv. SNP, ktoré je považované súčasným premiérom R. Ficom za jeden z najvýznamnejších dejinných okamihov nášho národa. Zahanbiť sa nenechal ani arogantný predseda NR SR P. Paška, ktorý otvorene vyhlásil, že mať iný názor na udalosti v SNP je „zločin“. Títo páni sa zrejme v opitosti mocou pozabudli kdesi v 50.tych rokoch, keď sa ich súdruhovia snažili implantovať na Slovensku socializmus, ktorý mal byť predpolím pre utopistickú komunistickú spoločnosť. Oslavy výročia tzv. SNP narušilo zlé počasie, veď už asi ani samé nebesá sa nemohli dívať na tú jednostrannosť a neobjektivitu „oslavujúcich“. Keďže zazneli výhradne argumenty za SNP a boli odsudzované len zločiny okupačných síl, prípadne kroky vtedajšej slovenskej vlády, nezaškodí si pripomenúť aj najvýznamnejšie zločiny povstalcov a partizánov pri „oslobodzovaní“ Slovenska a jeho následnom začlenení do Československa a nastoleniu komunizmu, proti vôli väčšiny národa. Za tieto zločiny nebol dosiaľ nikto potrestaný, aj keď zločiny proti ľudskosti sú nepremlčateľné. Pri príležitosti tohto smutného výročia národný umelec Ján Slanský napísal báseň o obetiach SNP:

Už v júni partizáni zavraždili v Remeninách učiteľa a vylúpili dom tohto okresného gardy veliteľa, v júni už prepadali vlaky partizánski banditi kadejakí, rozhodli sa veliteľa inej partizánskej skupiny zastrelením odmeniť, pretože odoprel svoju skupinu k nim pričleniť. Partizánska bagáž ďalej smrtonosné kúsky stvára, pri obci Rakovčík zastrelila úradníka i žandára, ktorí sprevádzali opravárenskú skupinu vyslanú opraviť diaľkový kábel, ktorý partizánom vnukol poškodiť boľševický ďábel. V auguste prepadli krčmu v Kamienke partizáni v chľastavej zámienke, vyrabovali ju, odviekli a zavraždili majiteľa, bola živá oáza – bude mŕtvych veľa. Vyhodil do vzduchu sovietsky partizán – nezvaný hosť, pri Kostoľanoch nad Hornádom železničný most. Partizánov pribúdalo i konali viac nebezpečne, zničili tunely v Kraľovanoch a v Strečne, prepadli železničný uzol Margecany, pričom zavraždili sedem ľudí, zničili železničnú stanicu, šesť lokomotív sa v plameňoch čmudí, zapalili 300 nákladných vagónov plných slovenského dreva, zabili na mieste dvoch zajatých Nemcov – pomsta dozrieva. Tentokrát povstalecké hordy zamierili do Sklabine, tam zastrelili krčmára, jeho šoféra a závozníkov dvoch i ďalších 150 ľudí z okolia súdi iba Boh. V Brezne tí surovci vraždiť budú, ťažko zranili predsedu Okresného súdu, zabili primátora, poslanca, notára, obchodníka, v Martine zadržali misiu medzinárodného rýchlika. V Ľubochni zavraždili 20 člennú strážnu jednotku „partizánski králi“ nemeckých detských táborov, aj napriek tomu, že sa im vzdali. V chotáre obce Kriviany vyčíňal červený boľševický drak, partizáni vyhodili do vzduchu osobný motorový vlak, zahynulo osem ľudí, deväť ťažko zranených – žiadna sláva, povstalci v Bystrici žiadali Londýn – nech zbombardovaná je Bratislava! V Litmanovej partizáni z Poľska, či od diabla kího, odvliekli starostu obce a zavraždili ho, v Heľpe zavraždili vedúceho stavby vodovodu a ďalších 5 osôb nemeckého pôvodu, medzi nimi dvojročného chlapčeka a 7 ročné dievčatko, pri Zvolene šiestich miestnych Čechov zabili zakrátko, v Liptovskom Svätom Jáne vyvliekli katolíckeho farára z jeho fary, v hrozných mukách svieca jeho života dohára, dokaličili mu údy, sťahovali kožu zo živého tela, trýznili ho, kým duša k Bohu neletela, v Liptovskom Svätom Michale farára priamo prepílili výstrelmi z automatov a jeho faru vylúpili, zavraždili nejedného kňaza, bohoslovca ba i robotníka, ktorý mal syna v reholi a nezaujímala ho politika, najprv si musel hrob vykopať, hoc nádej už nežila a potom ho popravili strelou do tyla. V Ružomberku povstalci zastrelili štyroch povstaleckých vojakov, ktorí sa pokúsili opustiť jednotku od zámienkou nejakou, v Hájnikoch na moste vohnali partizáni do smrti lona 12 osôb a mŕtvoly okradnuté pohádzali do Hrona. Českí letci bombardovali ružomberské mauzóleum Andreja Hlinku Na 80. narodeniny zomrelého vodcu Slovákov, pamätaj si, synku! Partizáni vyhodili do vzduchu osobný vlak pri Lieskovanoch, zabiť robotníkov vezúcich sa do práce mali vo svojich plánoch, deviati z nich zahynuli, štrnásť ťažko zranených bolo, aj v Drietome predviedli vražedné svoje sólo. Pri Brezovej pod Bradlom horí oceľový vrak, partizáni vyhodili do vzduchu osobný motorový vlak, zomrelo 8 obetí a toľko tiež ťažko zranených, nad surovosťou partizánov sa často tají dych: vo Veľkom Chochole našli Nemci masový hrob obetí, v ňom 45 zavraždených – mužov, žien ba aj detí, najväčší masový hrob pri Tureckej nájdený tak odvetí: že v ňom leží 900 zavraždených obetí, pri Prochoti partizáni zavraždili štyroch gardistov, v Lieskovci mladý farár – služobník Kristov stal sa obeťou boľševickej svojvôle, uviazaný za koňom, v blate vlečený zakúsil bôle cez polia a lesy štyroch chotárov týraný, pri Giraltovciach mu smrtiace zasadili rany: dvoma strelami a rozseknutím hlavy vykonali akt popravy...

Do pozornosti taktiež dávame publikácie od JUDr. Jána Mikulu: Povstanie s legendou a taktiež vynikajúcu publikáciu od Jána Liteckého – Švedu: Oko uragánu , ktoré prinášajú objektívne pohľady na tzv. SNP, zbavené nánosov pokrivenej komunistickej a čechoslováckej histórie.