Nedávno, pri prepínaní televíznych kanálov, som v nočných hodinách narazil na verejnoprávnej STV2 na „skvost“ socialistickej umeleckej tvorby. Presný názov vysielaného filmu nepoznám, ale šlo o slovenský film z 50-tych rokov. Najprv som nechcel veriť vlastným očiam, čo to STV2 vysiela, ale pravdupovediac, pre pobavenie som film začal sledovať. Samozrejme, bol ladený ostro komunisticky, o čom som sa presvedčil hneď od začiatku, keď farár bol vykresľovaný ako agent západných mocností, pričom sa ešte aj intímne stýkal so ženou istého kulaka, ktorý bol ním ale paradoxne inštruovaný ako nástroj na rozloženie miestneho JRD, do ktorého sa ľudia priam hrnuli, a kam len tak hocikoho neprijali...

Aby bolo absurdno dokonalé, farár vydieral ešte i okresného tajomníka KSČ, inak reakčného živla, ktorý tiež rozkladal stranu zvnútra, no počas tzv. SNP Nemcom udal svojich spolubojovníkov... Napokon, po dlhých bojoch, dobrí súdruhovia zvíťazili a zachránili tak rozkvitajúci socializmus... Film ma celkom pobavil, ale potom som začal premýšľať. Škoda, že STV2 tento film nepustila v lepšom vysielacom čase, aby si diváci osviežili pamäť, akými hlúposťami boli kŕmení. Možno by si niektorí bystrejší uvedomili, že sa toho až tak veľa nezmenilo, že dnes sú kŕmení možno 100 násobne väčšími hlúposťami, akurát, že v réžii USA. Uvedomil som si však aj iné: komunistická propaganda narobila neuveriteľné škody v mysliach jednotlivcov vystavených 40 ročnému vymývaniu mozgov.

Odhliadnuc od spôsobu, akým sa predrala k moci, cez justičné vraždy, boj s vnútorným nepriateľom - vykonštruované procesy, kolektivizáciu či okradnutie miliónov ľudí o celoživotné úspory počas menovej reformy v r. 1953 - navzdory tomu všetkému ešte i dnes počuť nemálo hlasov, ktoré s nostalgiou spomínajú na roky socializmu. Isteže, nedá sa poprieť, že sa dosahovali pozoruhodné výsledky, aj sa žilo ľahšie, no po akých zásahoch? Stredná a staršia generácia, ktorú rok 1948 a červená diktatúra zastihla, by s trpkosťou zaiste spomínala, ako boli okradnutí a privedení na mizinu po kolektivizácii a menovej reforme a ako museli „budovať socializmus“ nekonečným hrdlačením za minimálnu a často krát i žiadnu mzdu. Nasledujúcim generáciám boli už pohodené omrvinky z dedovizní, no i tak už bolo lepšie.

Najväčšie škody však boli jednoznačne spôsobené v mysliach ľudí. Filmami, knihami, článkami a inou cielenou manipuláciou sa dosiahli choré javy v našej spoločnosti, ktoré v nej pretrvávajú dodnes. Či už chorá výchova k ateizmu, materializmu, čechoslovakizmu, internacionalizmu, tolerancii príživníkov, prekrúcaniu a prepisovaniu dejín, zamlčiavaniu pravdy, šírení lží, nenávisti voči „triednemu nepriateľovi“ a podobne. Toto všetko má za následok, že i v dnešnej dobe pretrvávajú mýty komunizmu. Komunistická propaganda spôsobila, že všetko národné je prezentované ako fašistické, že národovci sú chápaní ako extrémisti, že mnohé význačné osobnosti nášho národa sú dodnes zatracované a označované hanlivými prívlastkami, že dejiny sú dodnes prekrútené tak, ako to marxistickým čechoboľševickým pseudohistorikom, ktorými je SAV priam presiaknutá, vyhovuje, že fámy o nepočestnom živote kňazov sa usadili v mysliach mnohých ľudí, ba dokonca, že protinárodný boľševický puč - tzv. SNP sa stal štátnym sviatkom.

Je v skutku ťažké bojovať voči týmto komunistickým mýtom, ktoré sa uhniezdili v mysliach mnohých ľudí. Komunizmus si vyžiadal globálne 90 miliónov ľudských životov, čo ho radí vôbec k najzločinnejšiemu systému v ľudských dejinách. K zákazu komunistickej strany či ideológie však nedochádza. No najhoršie je to, že bývalí komunisti - straníci, sú dnes takmer vo všetkých politických stranách. Pripomína to ošúchaný vtip, že kohokoľvek budem voliť, zvíťazia aj tak komunisti...