Od vypuknutia vojny medzi Nemeckom a ZSSR síce uplynulo už 68 rokov, ale táto historická udalosť budí stále záujem bádateľov a laikov, ktorí sa usilujú vysvetliť príčiny vypuknutia tejto vojny a jej význam pre ďalší vývoj 2. svetovej vojny. I keď sa názory historikov v zásade zhodujú v tom, že Nemecko vyvolalo tento vojnový konflikt so zámerom rozšíriť územie svojho vplyvu vo východnej Európe a zabrániť tak šíreniu boľševizmu, predsa sa málo píše o niektorých okolnostiach vypuknutia tejto vojny. Vo svojom príspevku sa pokúsim načrtnúť tieto aspekty, aby som poukázal na Stalinove zámery pri vypuknutí 2. svetovej vojny.

Čo bolo vlastne hlavným cieľom Stalinovej Kominterny? Krátko po podpísaní nemecko – sovietskeho paktu o neútočení v auguste 1939 uviedol istý dopisovateľ ženevskej agentúry vyhlásenie Stalina, v ktorom chcel pred politbyrom ospravedlniť podpísanie tohto paktu: „Ak by sme uzavreli zmluvu s Anglickom a Francúzskom, Nemecko by muselo hľadať modus vivendi so západnými mocnosťami. Týmto by sa však zabránilo vojne. Keď ale Sovietsky Zväz prijme návrh Nemecka, tak Nemecko celkom určite napadne Poľsko a takto sa stane nevyhnutnou intervencia Anglicka a Francúzska. Západná Európa bude takto dôkladne zničená.“ Z toho vyplýva, že Stalin si nielenže želal vojnu medzi Nemeckom s Anglickom a Francúzskom, ale považoval to za potrebné, aby sa tieto mocnosti vojenským konfliktom navzájom tak oslabili, že by vo vhodnom čase mohol Sovietsky Zväz napadnúť tieto krajiny a nastoliť svoj spoločenský systém.

Ďalším záujmom Sovietov, ako to naznačil Stalin v uvedenom prejave pred členmi Politbyra bolo šírenie komunistickej propagandy v okupovaných štátoch. Ako uviedol Stalin, cieľom tejto propagandy je „šíriť diktatúru komunistickej strany vo všetkých krajinách Európy, ktorá sa môže uskutočniť iba pomocou veľkej vojny.“ Aj napriek tomu, že sa Sovietsky Zväz zaviazal v pakte o neútočení s Nemeckom, že nebude šíriť svoj vplyv v krajinách patriacich pod nemeckú záujmovú sféru, tento sľub nedodržal. ZSSR prostredníctvom svojich tajných agentov a príslušníkov komunistických strán prakticky vo všetkých európskych krajinách šíril myšlienky diktatúry proletariátu, aby si pripravil dobré zázemie pre svoje vojnové ťaženie. Výnimkou nebolo ani Slovensko, kde na sovietskom veľvyslanectve pôsobili tajní agenti Kominterny, ktorí zbierali cenné informácie o zámeroch slovenskej vlády a posielali ich do Moskvy. V tomto úsilí nachádzali verných spojencov v slovenských komunistoch, ktorí pôsobili v ilegalite a šírili myšlienku pripojenia Slovenska k Sovietskemu Zväzu.

Tieto Stalinove výroky rozposlala Kominterna do všetkých krajín, kde pôsobili komunisti. Indiskrécie pri rozposielaní týchto prehlásení sa dopustil istý francúzsky časopis L'Ordre National 11. decembra 1939. Inštrukcie boli určené pre sekčných šéfov a ich zástupcov, ako aj pre generálnych sekretárov komunistickej strany vo Francúzsku a Belgicku. Datované boli 23. novembra 1939. Jadro myšlienok a plánu Stalina bolo toto: „Jediným všeobecným cieľom zahraničnej politiky Sovietskeho Zväzu je pripravenie sovietskeho režimu vo všetkých kapitalistických krajinách prostredníctvom medzinárodnej revolúcie. Len európska vojna môže vytvoriť priaznivé pomery a podmienky pre vzplanutie medzinárodnej revolúcie. Svoj cieľ – menovite vypuknutie všeobecnej vojny – sme dosiahli bez toho, aby sme sa na nej zúčastnili. Po boku Nemcov počas európskej vojny budeme sa držať tak, aby Nemecko mohlo čím dlhšie klásť odpor, avšak nie natoľko, aby sme dovolili triumf nemeckých zbraní. Týmto spôsobom si podržíme rozhodnutie vo vlastných rukách.“

Z týchto Stalinových myšlienok vidíme jasný zámer jeho politiky vyvolať svetovú vojnu, do ktorej by sa Sovietsky Zväz zapojil až vtedy, keď by boli na to vytvorené vhodné podmienky. Sovietsky Zväz sa systematicky pripravoval na vypuknutie tejto vojny už od roku 1939, kedy vypukla vojna s Fínskom. Aj po skončení tejto vojny sa hospodárstvo ZSSR zameriavalo na výrobu zbraní. Keď bol Sovietsky Zväz pripravený na vojnu, dal Stalin rozkaz zhromaždiť svoje divízie na nemecko – sovietskych a sovietsko – rumunských hraniciach. Týmto manévrom by Červená armáda dosiahla moment prekvapenia a bez väčších ťažkostí by obsadila Rumunsko, kde sa nachádzali ropné polia. Keď sa však Hitler dozvedel o Stalinových zámeroch narýchlo zmobilizoval svoju armádu, ktorá 22. júna 1941 napadla Sovietsky Zväz z troch prúdov. Stalin sa z tohto šoku nevedel dlho spamätať, o čom svedčí to, že svoje prvé verejné vyhlásenie po vypuknutí vojny uskutočnil až po niekoľkých dňoch. Nemecká armáda takto získala taktickú výhodu, keďže Sovieti neboli pripravení na obrannú vojnu. Túto výhodu však nevedeli Nemci dosť efektívne využiť vo svoj prospech a tak sa ich blesková ofenzíva zastavila v decembri 1941 pred bránami Moskvy. Ak by Nemci vedeli využiť túto výhodu, vojna na východnom fronte sa mohla vyvíjať ináč a dovolím si tvrdiť, že by trvala dlhšie ako 4 roky. Otázne je však, či by Nemci mali dosť surovín a zbraní pre túto vojnu, keďže ropné polia na Kaukaze zničila pri svojom ústupe v roku 1942 Červená armáda a preprava ťažkých tankov cez sovietske územie zamorené partizánmi bola dosť nebezpečná.

Táto interpretácia niektorých príčin vypuknutia nemecko – sovietskej vojny v roku 1941 je neprijateľná pre väčšinu liberálno – kozmopolitných historikov venujúcich sa tomuto obdobiu. Preto je dôležité upozorniť na tieto skutočnosti, ktoré sa odohrali v zákulisí, aby sme poznali nielen jednu stranu mince, ale aj tú druhú. Starí Rimania hovorili: „Veritas et pax osculata est.“ Preto ak chceme žiť v mieri, mali by sme poznať pravdu o dejinách, aby sme nepodľahli rôznym negatívnym vplyvom a klamstvám, ktoré šíria médiá.