Hospodárske noviny priniesli rozhovor s Csanádom Szigedim, europoslancom za maďarskú šovinistickú stranu JOBBIK. V rozhovore okrem otvorenej nenávisti voči nášmu národu vyslovil aj také nezmysly, ako napríklad, že na Slovensku nemá 700-tisícová maďarská menšina žiadne práva, dokonca ani komunikovať vo svojom jazyku, taktiež, že nie sme štátotvorným národom, ale len štátom, ktorý je multietnický, podobne ako Švajčiarsko, preto by sme sa vraj mali naučiť po maďarsky, či vzdať sa južného Slovenska.

Táto strana s podobnými klamstvami vystupuje aj na pôde Európskeho parlamentu, kde žiada vylúčenie Slovenska z EÚ. Agenda JOBBIKu nadväzuje na tvrdenia napr. aj Pála Csákyho, ktorý svojho času spomínal "trištvrte miliónové maďarské spoločenstvo", žijúce na Slovensku. Takýto blud publikoval ešte v roku 1999 aj maďarský denník Magyar Nemzet, ako je vidno na obrázku. Vôbec vo všetkých krajinách Maďari radi nafukujú počty svojej menšiny, aby tak potvrdili, že falšovanie štatistík z čias najtvrdšej maďarizácie v Uhorsku je stále oficiálnou metódou maďarskej expanzívnej politiky.

Dosť bolo Ruska! Tak takúto ráznu, ale s istotou tvrdím hlúpu vetu, som počul v nemenovanom kníhkupectve, keď som sa obsluhujúcej predavačky spýtal na rusko-jazyčnú literatúru pri polici s cudzojazyčnou literatúrou. Vyslovila ju tam stojaca zákazníčka, prehrabujúc sa v záplave anglicky písaných kníh, svetoobčiansky a tútokrajinársky sa tváriac, čo pôsobilo prinajmenšom komicky až smiešne.

Preto som sa jej jednoducho spýtal, prečo vyslovila takúto vetu? Jej odpoveď bola presne taká, akú som vopred očakával. Prázdna. Argumentom, ak sa to dá tak nazvať, bola 20 ročná okupácia nášho územia Rusmi. Politicky a vojensky. Áno. História píše že tu boli. Ale história bude musieť začať písať aj o dnešnej okupácii. Je tomu v tomto období presne 20 rokov, čo je naša vlasť okupovaná americkým demokratickým režimom s celou svojou vojenskou mašinériou a prinajmenšom pochybnou pakultúrou. Tá, civilizovaným a demokratickým západom aplikovaná pakultúra, ktorá tu napáchala také nepredstaviteľné zlo, ktoré ak by sa dnes začalo naprávať, bude musieť prísť prinajmenšom ku generačnej obmene, aby sa aspoň z časti podarilo jeho vykorenenie. Nenápadne, ticho, šialene aplikovaná vojna proti všetkým a všetkému čo stojí v ceste naplneniu globalizačných plánov.

Nedávno sa v médiách prevalil ambiciózny projekt vybudovania komplexu kasín v samom cípe nášho štátu – v oblasti Jaroviec, Rusoviec a Čuňova, ktoré tvoria predmestia Bratislavy a zároveň sa nachádzajú v tesnej blízkosti Rakúska a Maďarska. Investori si od tohto megalomanského projektu sľubujú zvýšenie návštevnosti Slovenska (veď z Viedne to bude len 60 km a z Budapešti okolo 200 km), rast zamestnanosti spojenú s vytvorením nových pracovných miest v oblasti služieb, ale aj výstavby a v konečnom dôsledku príjmov z daní do štátnej pokladnice. Už zamlčali temné stránky, ktoré toto slovenské Las Vegas prinesie – kriminalitu spojenú s praním špinavých peňazí, sústredenie problémových gamblerov a tiež aj rozmach prostitúcie.

Začiatok roka bol spojený s výročím zavedenia spoločnej európskej meny Euro na Slovensku. Väčšina zmanipulovanej slovenskej populácie si ju vraj pochvaľuje. Ako najväčšie výhody sa mali ukázať nepotrebnosť zmenární, či ochrana pred krízou a znehodnotením korunovej meny. Aspoň to sa nám snažili navravieť rôzni experti. Neobišli ani chválu toho, že napriek obavám sa po prijatí eura nezdražovalo, naopak, niektoré ceny vraj aj klesli. Zabudli už dodať, že ceny klesajú kvôli kríze, keď predtým boli účelovo nadhodnotené.

Utajovaný dokument Európskej komisie, ktorý sa podarilo získať nemeckému časopisu Der Spiegel priznáva skutočnosť, že grécky deficit ohrozuje súdržnosť spoločnej meny euro. Rozmenené na drobné, je to prakticky to isté, ako keby Európska komisia začala potajomky písať euru a eurozóne testament. Situácia je nanajvýš vážna. Tu nejde iba o osud Grécka, ale o stabilitu celej Európskej únie. Euro ako jeden z jej politických pilierov sa otriasa. Toľko tlačová správa.

Čo to znamená pre nás? Premýšľajme. Euromena zrejme stráca dôveryhodnosť a Európska únia sa obáva, že Grécko môže ohroziť fungovanie spoločnej meny. Hovorí sa dokonca o tom, že bude donútené opustiť eurozónu. Bez zásahu Európskej centrálnej banky by to bolo s Gréckom ešte horšie. Koncom minulého roka dosiahlo zadlženie Grécka výšku 300 miliárd (!) eur. Je to najvyšší dlh spomedzi všetkých šestnástich štátov eurozóny. Čisto hypoteticky, ak by bolo členom eurozóny aj krachujúce Maďarsko, čo by sa asi dialo nech každý usúdi sám.

Každé historické obdobie malo svoje bábkové vlády, čo bolo neodmysliteľnou súčasťou imperátorov, tak ako u kráľov dvorní šašovia. Aj keď spôsob života ľudí na začiatku tretieho tisícročia je silne ovplyvnený technickým rozvojom, túžba vyniknúť a parazitovať na iných v ničom nezaostáva za ktoroukoľvek epochou dejín. Nemusíme chodiť ani ďaleko do sveta kde je bohatá ponuka takýchto príkladov, v našom slovenskom politickom spektre ich máme viac než dosť. Od úkladných nástrah v rannom či neskorom stredoveku, cez predajnú šľachtu v novoveku. Keď vďaka nej nám tu od bitky pri Moháči vládol degenerovaný rod Habsburgovcov a súčasne plienilo našu vlasť a vraždilo našich predkov zbesilé turecké etnikum. Až po psychicky nevyrovnané elementy 20. storočia typu Hodžu, Bacílka, Šrobára a súčasných nezdravo cudzím záujmom slúžiacim charakterovo chorých indivíduí. Veď aj dnes priam ako v divadle sa opakuje známy scenár likvidácie opotrebovaného formou zošrotovania.

Odchádzajúci mesiac január bol zvláštnym mesiacom. Vo vzduchu už cítiť, že sa zvolebnieva, a tak sú na politický front nasadzované najťažšie kalibre. Súdruhovia, opití mocou vo vidine vyše 40%ných preferencií, začínajú byť čoraz viac odtrhnutí od reality a naplno sa u nich začína prejavovať nekultúrnosť, netolerancia a obmedzenosť, presne ako v časoch monsterprocesov z 50.tych rokov, či z obdobia normalizácie.

Dnes už nemožno nahlas povedať nič bez toho, aby súdruh Kaliňák a jeho podriadený, ale o to drzejší súdruh Packa, sa nezačali vyhrážať najvšemožnejšími postihmi zo strany silových zložiek, ak niekto spochybňuje jediné správne SMERovanie k svetlým zajtrajškom. Začiatkom januára sa na slovenské pomery nevídane postavili na odpor vládnym zámerom s mýtom slovenskí autodopravcovia, pre ktorých sú ceny mýta likvidačné. Aj sieť spoplatnených úsekov je neporovnateľne hustá v porovnaní napr. so susedným Českom a taktiež drahšia.

Bulvárny plátok Plus 7 dní nekupujem, keďže sa chcem dožiť vysokého veku a jeho obsah zle pôsobí nielen na moje duševné zdravie, ale aj na úroveň tlaku či obehový systém. Nedá sa mi však nevyjadriť k najnovšiemu tohtoročnému číslu 4, ktoré som si omylom prelistoval v ponuke časopisov. Zaujal ma článok o „tatíčkovi“ Masarykovi. Napísal ho „naslovovzatý odborník“ na históriu Peter Getting, ktorý úspešne kádruje všetkých, ktorí majú tú drzosť, mať iný názor ako on. Vzhľadom k prostrediu, z akého vzišiel, je to pochopiteľné, veď primitivizmom priam kvitne.

Svoje tvrdenia potom podkladá marxisticko-leninskými a čechoslováckymi pseudohistorikmi typu Kováč, Závacká či Kamenec. V článku sa dopustil niekoľkých nepresností pri vyzdvihovaní „tatíčka“ – napríklad neuviedol, že jeho humanizmus, tak preslávený podľa neho v celom svete, sa prejavoval okrem iného aj streľbou do nielen slovenských robotníkov a príslušníkov nemeckej menšiny, ale aj väznením slovenských politických oponentov. Teraz by mu z vďačnosti mali za to postaviť v Bratislave sochu. Gettingovci, ako piata kolóna čechoslovakizmu a vôbec všetkého protislovenského, hneď vyrazili do boja za túto „skvelú myšlienku“.

Cigánsky - rómsky (pomenovanie oficiálne zavedené po roku 1990, Róm znamená v preklade človek) problém je jedným z najzávažnejších sociálnych problémov v súčasnosti. Pritom sa netýka len Slovenskej republiky, ale aj celej Európy. Cigáni sa na území Slovenska objavili okolo 13. storočia. Podľa oficiálnych štatistík sa v rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 k rómskej národnosti na Slovensku prihlásilo 89 920 obyvateľov, avšak podľa iných zdrojov ich je v skutočnosti niekoľkonásobne viac, podľa odhadov až okolo 400.000. Štatistické zisťovanie ich početnosti je nepresné, vzhľadom na fakt, že sa časť Rómov nehlási k svojej národnosti, ale k národnosti občanov, ktorí sú v jeho blízkosti, a teda k slovenskej alebo maďarskej národnosti.

Tiež je problémom, že neexistujú osobitné štatistické evidencie o Rómoch vzhľadom na Zákon 428/2002 Zb. o ochrane osobných dát, ktorý neumožňuje o Rómoch viesť separované štatistické výskumy. Rómovia žijú nerovnomerne na celom území SR a existujú veľké rozdiely v koncentrácii v jednotlivých regiónoch. V Slovenskej republike bolo k 31.12.2000 evidovaných 620 rómskych osád, pričom na území niektorých obcí sa nachádza aj viac osád. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov najväčšia koncentrácia občanov SR hlásiacich sa k rómskej národnosti, t.j. je v Prešovskom kraji, kde sa z celkového počtu 789 968 obyvateľov hlási k rómskej národnosti 31 653 obyvateľov. V Prešovskom kraji je evidovaných 250 rómskych osád. Na porovnanie, v roku 1893 žilo v Uhorsku podľa súpisu takmer 245 000 Cigánov, čo predstavovalo 1,8% všetkých obyvateľov. V rámci súčasných hraníc Slovenska žilo v roku 1893 na našom území približne 35 000 Cigánov.

Žijeme v dobe v ktorej sa nevyspytateľne chová v oblasti úverovania vysoké percento obyvateľstva. To, že kolotoč zadlžovania so svojou špirálou vedie až k abnormálnym stavom u jednotlivcov sa dá pri určitom uhle pohľadu pochopiť. Absencia pevnej vôle v súlade s okamžitým naplnením svojich pôžitkov bez obozretnosti vie narobiť svoje. Pri priam agresívnej ponuke rôznych úverových mechanizmov v obchodných transakciách, nepostrehne veľké množstvo obetí skrytú nástrahu. Táto síce vytvorí v danom okamihu čaro radosti, v konečnom dôsledku sa však pre obeť stáva utrpením. Snaha etablovať svetový trend žitia na dlh, prichádzajúci z USA, je však v mojom videní diabolským plánom.

Nedávno v médiách prebehla správa o čistení smutne známeho cigánskeho sídliska Luník IX. Mesto Košice na tento účel vyčlenilo 70 000 Eur (2,1 mil. SKK), ktoré budú financované z rozpočtu mesta, a teda z peňazí daňových poplatníkov. V televízií bolo vidno, ako ťažké mechanizmy nakladajú hory smetia zhromaždené priamo pod oknami bytoviek, kam ich cigánski obyvatelia, žijúci doslova ako na smetisku, vyhadzujú priamo z okien pod seba. Nemajú ani toľko času, aby smeti vyhodili do smetných nádob. Nuž, zrejme sú silne vyčerpaní ničnerobením, a namiesto toho postávajú a veselo sa smejú na tom, ako po nich musia ostatní prispôsobiví občania upratovať. Problém cigánskej neprispôsobivosti je dlhodobo známy, a teda až tak neprekvapuje. Nič nové pod slnkom. Šokuje však iné – ako sa k tomu stavia samotný štát. Namiesto razantných opatrení proti cigánskej anarchii, dlhoročne toleruje tento stav.

Slovensko zrejme takmer 20 rokov buduje akýsi systém znásilňovanej demokracie, akôr demokratúry a kleptokratúry. Príklady:

• Banka Lehman a AIG si vzali príklad z bánk v SR – štát to stálo 162 miliárd SKK a nikoho ani len nevyšetrovali,
• Madoff – žeby školený Frunim či Majským?

Dosiaľ nebola nezodpovedaná otázka, prečo Severoatlantická aliancia - NATO ako „obranný“ pakt pred „obrannou“ Varšavskou zmluvou nezanikol rovnako ako ona po konci tzv. studenej vojny po páde komunizmu. Do tohto zoskupenia bolo Slovensko vtlačené nasilu, bez možnosti obyvateľstva rozhodnúť o tom v referende, hoci proti členstvu bola a aj je väčšina obyvateľov SR. Referendum sa malo vyhlásiť, no starostlivo vybraný petičný výbor, ktorý tvorili ľudia ako Ján Čarnogurský, Eduard Chmelár či Ladislav Ďurkovič, záhadne nedokázal zozbierať 350 000 podpisov – čo inokedy nerobilo žiaden problém. Proti NATO je dlhodobo veľká väčšina slovenskej spoločnosti. Nebola nikdy zodpovedaná otázka, aké má „výhody“ SR v členstve v NATO, okrem klišé o bezpečnosti a prestíži, či ochrane investícií. Podľa toho by muselo byť Rakúsko, Švajčiarsko či iné krajiny na úrovni rovníkovej Afriky, lebo členmi NATO nie sú. A predsa žiadni investori nedostávajú hysterické záchvaty z toho, že do tohto paktu nepatria. SR nehrozí žiadne vojenské napadnutie, ako sa nás o tom snažia presviedčiť domáci či európski politici, a ak aj áno, jedine zo strany tiež členského štátu NATO (Maďarsko).

Mnoho ľudí v súčasnosti chváli vládnu koalíciu a najmä Smer – SD a jeho predsedu, pretože vraj nastúpil na dobrú cestu obhajoby národných záujmov, ale aj na cestu sociálnych istôt. Mnoho, aj národne uvedomelých ľudí, sa nechalo obalamutiť týmito krokmi. Isteže, súčasná vláda sa nedá porovnávať v servilnosti USA či NATO vláde predošlej, rovnako ako jej nemožno uprieť, že dzurindovsko-miklošovsko-kaníkovské reformy mierne zhumanizovala. Avšak, žiadne zásadné zmeny nepriniesli, aj napriek sľubom napríklad o zrušení rovnej dane. Dokonca možno povedať, že špinavú prácu v podobe nepopulárnych krokov za ňu odviedla bývalá vláda. Aby sme spoznali kto vlastne tvorí Smer – SD, treba zájsť do nedávnej minulosti.

Novopečený predseda KDH Ján Figeľ, ktorý sa vrátil nedávno z postu eurokomisára v Bruseli napriek očakávaniam neprekročil tieň KDH, ktoré odjakživa torpédovalo slovenské záujmy. Či to bol zápas za matičný jazykový zákon, zvrchovanosť a samostatnosť Slovenska, KDH sa vždy postavilo proti takýmto požiadavkám, na stranu barikád protislovenských síl. No nielen to. Po vzniku druhej samostatnej Slovenskej republiky sa KDH prihlásilo k spolupráci s dnes už otvorene protislovenskou a územnú celistvosť ohrozujúcou SMK, s ktorou 8 rokov spolu vládlo. To malo za následok rozpínanie maďarskej iredenty a pomaďarčovanie slovenskej menšiny na južnom Slovensku. KDH osud týchto ľudí nezaujímal, ani vtedy, keď sa sťažovali na to, že bohoslužby nemajú zabezpečené v slovenskom jazyku.