Chudoba a sociálne vylúčenie Cigánov je dnes jednou z veľmi diskutovaných tém už nielen na Slovensku, ale aj na politickej scéne v EÚ. Dôvodom sú minuloročné zásahy Francúzka proti Cigánom z Rumunska a Bulharska, členských krajín EÚ, ktorí využili klauzuly o voľnom pohybe osôb a usadili sa vo Francúzku. Tu narazili na odpor domácich obyvateľov, ktorí sa sťažovali na ich neprispôsobivé správanie a taktiež na nárast kriminality. Francúzsko reagovalo na túto situáciu likvidovaním nelegálnych táborov, ktoré vznikli na miestach určených na kempovanie, či ako odpočívadlá pri cestách, a následným vyhosťovaním Cigánov späť do domovských krajín. Stalo sa preto terčom kritiky niektorých iných členských štátov EÚ, ktoré ho obvinili z rasizmu. Tu je potrebné podotknúť, že trebárs členský štát EÚ Luxembursko, ktoré sa ku kritike pridalo, by nemohlo mať s takouto nelegálnou migráciou problém, keďže jeho zákony neumožňujú ani prespanie na verejných priestranstvách, s odvolaním sa na hygienu, okrem oficiálnych platených miest na to určených.

Šokujúca teória: Za apokalypsou je americká tajná zbraň! S touto informáciou nás dnes zaplavili všetky internetové portály. To, čo sme si dovolili už dávno tvrdiť, že na svete je vyvinutá zbraň neuveriteľnej sily, ktorou sa dokáže ovplyvňovať počasie alebo vyvolávať zemetrasenia sa stáva realitou aj pre tých, ktorý tieto teórie dodnes označovali za konšpiračné. Prírodná katastrofa alebo cielený útok na ekonomiku? Položiť si túto otázku vás donúti video ktoré sa stalo po nešťastí v Japonsku hitom na internete.

Myšlienka európskej integrácie ako takej vznikla na troskách 2. svetovej vojny, kedy si víťazné mocnosti položili otázku, či je možné podobnej katastrofe predísť a ak, tak ako. Aspoň takto sa charakterizujú prvotné myšlienky európskej integrácie, ktorá sa začala budovať po hospodárskej stránke ako Spoločenstvo uhlia a ocele a kde sa spojili odvekí rivali – Francúzsko a Nemecko. Myšlienka vskutku šľachetná, ktorá mala predznamenať zmierenie medzi národmi a zabezpečiť spoločnú prosperitu pred rivalitou, ktorá viedla v minulosti v krátkom čase k dvom pustošivým vojnám.

Veľkosť myšlienok, ktoré nám zanechali naši predkovia vo svojich tradíciách, by mala ovplyvňovať predovšetkým rozhodnutia tých, ktorí dostanú možnosť rozhodovať čo i len na krátky čas o osude nášho národa. Ľudstvo na svojich jednotlivých vývojových stupňoch pri výmene tovarov používalo rôzne spôsoby. Tento jav napokon našiel svoje miesto nielen v ekonomickej, ale i kultúrnej rovine, kde sa stal identifikačným znakom charakteristickej príslušnosti jednotlivých národov.

O prideľovaní nadštandardného počtu nadštandardných bytov v bratislavskom Starom meste, aké nám tu predvádzali kádeháci a ľudia ich „krvnej skupiny“, ste už určite počuli. Orientálny bazár v strede Európy. Takže len pár poznámok. Títo špekulanti s bytmi v rámci zákona sú pre mňa morálne ešte nižšie ako vykrádači bytov, pretože tí aspoň športovo riskujú a sú profesne poctivejší. Človeka ohúri hlavne ich argumentácia – veď mali deti! Ako keby v Bratislave už nikto nemal deti, najmä nie sociálne prípady, pre ktoré by takéto byty mali slúžiť v prvom rade. Nuž ale, možno za sociálny prípad považujú nielen človeka s nedostatkom prostriedkov, ale aj morálky, ktovie...

Pobavil ma aj argument Andreja Petreka, ktorý pridelenie miliónového bytu sekretárke obhajoval tým, že aká je pracovitá a ako si ho zaslúži. V poriadku, ale to potom každému záchranárovi z Bane Handlová musíme dať aspoň Bojnický zámok! Z tejto kauzy pochopíme aj jeden zo zdrojov nenávisti „slušných ľudí“ voči Mečiarovi, ktorý len tak mirnix-dirnix rozdal byty obyčajným ľuďom. Viete si predstaviť, o koľko bytov viac mohli mať títo „poctivci“ pre svoje šafárenie? Éj, ale sme to veru na tom námestí usilovne odzváňali papalášom a ich spôsobom, že... A možno si myslia, že ako slovenskí bezdomovci majú prednostné právo na bývanie, veď keď ich to Slovensko tak omíňa, aspoň byt nech majú pohodlný. Určite si ani neuvedomujú, ako to o nich vypovedá, že pred sebou nemáme veru žiadnych politikov budovateľov, iba mentálnych sluhov, ktorí namiesto budovania sa iba starajú, čo kde uchmatnúť.

Má zmysle pomáhať krachujúcemu Grécku? Pravdaže má – ale spôsobom, ktorý by vyhovoval zároveň aj Slovensku. Odborníci na financie v eurozóne upozorňujú na to, že ani poskytnutie úveru Grécku nemusí túto krajinu zachrániť pred kolapsom. Grécko prijalo úsporné opatrenia, ktoré vyústili do štrajkov na uliciach. Podotýkam, že Gréci si už dlhodobo žijú nad svoje pomery pričom Európa vyžaduje od chudobného Slovenska, aby poskytlo finančnú pôžičku bohatšiemu Grécku. Zdravý rozum káže, aby Slovensko nepodľahlo tlaku európskych mocností aj za cenu vylúčenia z EÚ – čomu by sme boli len radi. Prispôsobenie sa hospodárskej politike EÚ môže spôsobiť, že Slovensko by sa čoskoro ocitlo v pozícii Grécka, ktoré ako sa zdá – čoskoro budú nasledovať Maďarsko a Španielsko.

Na základě mnohaleté nekorektní prezentace setkání na moravsko-slovenské hranici v oblasti Bílých Karpat, známé pod názvem VELKÁ JAVOŘINA, jsem se rozhodl reagovat touto elektronickou zprávou.

Slovensko vstúpilo do v poradí piateho volebného obdobia, od vyhlásenia samostatnosti v roku 1993. Voľby skončili, na jednej strane barikády zavládla eufória, na druhej rozčarovanie. Voľby sa vymkli spod kontroly najmä najsilnejšej vládnej strane Smer – SD, ktorá nepochybovala o svojej dominancii a kontinuite svojej vlády. Pritom akýkoľvek vládny škandál šikovne Smer – SD vedel pripísať na vrub svojim koaličným partnerom SNS a HZDS, a títo, vedomí si svojej odkázanosti na Smer – SD, nevedeli primerane reagovať. Stali sa vazalmi Smeru – SD, ktorý si zaumienil, že voličský potenciál týchto strán pritiahne na svoju stranu. Tu možno začať hľadať korene súčasnej povolebnej situácie.

4. júna 2010 si pripomenieme 90. výročie podpisu trianonskej zmluvy, ktorá určila južnú hranicu Slovenska s Maďarskom. Južná hranica Slovenska totiž nebola určená celé tisícročie – presnejšie, počas trvania Rastislavovej či Svätoplukovej ríše siahalo slovenské osídlenie od Baltu až po Jadran a celý Balkán. Vpád kočovných Maďarských kmeňov a ich usadenie sa pod zámienkou prezimovania v Potisí v roku 896 znamenalo ich postupné osídľovanie dovtedy slovenskej Panónie. Neskôr, premenou Svätoplukovej ríše na Uhorsko (okolo roku 1000) sa konštituovala mnohonárodnostná ríša, ktorá však spočiatku nepoznala národnostné napätia a nevraživosť. Až v meruôsmych rokoch a najmä po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní v roku 1868 sa z Uhorska vinou vládnucej maďarskej šľachty a jej politiky premeny Uhorska na jednoliaty maďarský štát, stal žalár národov. Nečudo teda, že po prehratej 1. svetovej vojne utláčané národy využili možnosť, ktorú im víťazné mocnosti ponúkli – a striasli zo seba maďarské jarmo.

Hospodárske noviny priniesli rozhovor s Csanádom Szigedim, europoslancom za maďarskú šovinistickú stranu JOBBIK. V rozhovore okrem otvorenej nenávisti voči nášmu národu vyslovil aj také nezmysly, ako napríklad, že na Slovensku nemá 700-tisícová maďarská menšina žiadne práva, dokonca ani komunikovať vo svojom jazyku, taktiež, že nie sme štátotvorným národom, ale len štátom, ktorý je multietnický, podobne ako Švajčiarsko, preto by sme sa vraj mali naučiť po maďarsky, či vzdať sa južného Slovenska.

Táto strana s podobnými klamstvami vystupuje aj na pôde Európskeho parlamentu, kde žiada vylúčenie Slovenska z EÚ. Agenda JOBBIKu nadväzuje na tvrdenia napr. aj Pála Csákyho, ktorý svojho času spomínal "trištvrte miliónové maďarské spoločenstvo", žijúce na Slovensku. Takýto blud publikoval ešte v roku 1999 aj maďarský denník Magyar Nemzet, ako je vidno na obrázku. Vôbec vo všetkých krajinách Maďari radi nafukujú počty svojej menšiny, aby tak potvrdili, že falšovanie štatistík z čias najtvrdšej maďarizácie v Uhorsku je stále oficiálnou metódou maďarskej expanzívnej politiky.

Dosť bolo Ruska! Tak takúto ráznu, ale s istotou tvrdím hlúpu vetu, som počul v nemenovanom kníhkupectve, keď som sa obsluhujúcej predavačky spýtal na rusko-jazyčnú literatúru pri polici s cudzojazyčnou literatúrou. Vyslovila ju tam stojaca zákazníčka, prehrabujúc sa v záplave anglicky písaných kníh, svetoobčiansky a tútokrajinársky sa tváriac, čo pôsobilo prinajmenšom komicky až smiešne.

Preto som sa jej jednoducho spýtal, prečo vyslovila takúto vetu? Jej odpoveď bola presne taká, akú som vopred očakával. Prázdna. Argumentom, ak sa to dá tak nazvať, bola 20 ročná okupácia nášho územia Rusmi. Politicky a vojensky. Áno. História píše že tu boli. Ale história bude musieť začať písať aj o dnešnej okupácii. Je tomu v tomto období presne 20 rokov, čo je naša vlasť okupovaná americkým demokratickým režimom s celou svojou vojenskou mašinériou a prinajmenšom pochybnou pakultúrou. Tá, civilizovaným a demokratickým západom aplikovaná pakultúra, ktorá tu napáchala také nepredstaviteľné zlo, ktoré ak by sa dnes začalo naprávať, bude musieť prísť prinajmenšom ku generačnej obmene, aby sa aspoň z časti podarilo jeho vykorenenie. Nenápadne, ticho, šialene aplikovaná vojna proti všetkým a všetkému čo stojí v ceste naplneniu globalizačných plánov.

Nedávno sa v médiách prevalil ambiciózny projekt vybudovania komplexu kasín v samom cípe nášho štátu – v oblasti Jaroviec, Rusoviec a Čuňova, ktoré tvoria predmestia Bratislavy a zároveň sa nachádzajú v tesnej blízkosti Rakúska a Maďarska. Investori si od tohto megalomanského projektu sľubujú zvýšenie návštevnosti Slovenska (veď z Viedne to bude len 60 km a z Budapešti okolo 200 km), rast zamestnanosti spojenú s vytvorením nových pracovných miest v oblasti služieb, ale aj výstavby a v konečnom dôsledku príjmov z daní do štátnej pokladnice. Už zamlčali temné stránky, ktoré toto slovenské Las Vegas prinesie – kriminalitu spojenú s praním špinavých peňazí, sústredenie problémových gamblerov a tiež aj rozmach prostitúcie.

Začiatok roka bol spojený s výročím zavedenia spoločnej európskej meny Euro na Slovensku. Väčšina zmanipulovanej slovenskej populácie si ju vraj pochvaľuje. Ako najväčšie výhody sa mali ukázať nepotrebnosť zmenární, či ochrana pred krízou a znehodnotením korunovej meny. Aspoň to sa nám snažili navravieť rôzni experti. Neobišli ani chválu toho, že napriek obavám sa po prijatí eura nezdražovalo, naopak, niektoré ceny vraj aj klesli. Zabudli už dodať, že ceny klesajú kvôli kríze, keď predtým boli účelovo nadhodnotené.

Utajovaný dokument Európskej komisie, ktorý sa podarilo získať nemeckému časopisu Der Spiegel priznáva skutočnosť, že grécky deficit ohrozuje súdržnosť spoločnej meny euro. Rozmenené na drobné, je to prakticky to isté, ako keby Európska komisia začala potajomky písať euru a eurozóne testament. Situácia je nanajvýš vážna. Tu nejde iba o osud Grécka, ale o stabilitu celej Európskej únie. Euro ako jeden z jej politických pilierov sa otriasa. Toľko tlačová správa.

Čo to znamená pre nás? Premýšľajme. Euromena zrejme stráca dôveryhodnosť a Európska únia sa obáva, že Grécko môže ohroziť fungovanie spoločnej meny. Hovorí sa dokonca o tom, že bude donútené opustiť eurozónu. Bez zásahu Európskej centrálnej banky by to bolo s Gréckom ešte horšie. Koncom minulého roka dosiahlo zadlženie Grécka výšku 300 miliárd (!) eur. Je to najvyšší dlh spomedzi všetkých šestnástich štátov eurozóny. Čisto hypoteticky, ak by bolo členom eurozóny aj krachujúce Maďarsko, čo by sa asi dialo nech každý usúdi sám.

Každé historické obdobie malo svoje bábkové vlády, čo bolo neodmysliteľnou súčasťou imperátorov, tak ako u kráľov dvorní šašovia. Aj keď spôsob života ľudí na začiatku tretieho tisícročia je silne ovplyvnený technickým rozvojom, túžba vyniknúť a parazitovať na iných v ničom nezaostáva za ktoroukoľvek epochou dejín. Nemusíme chodiť ani ďaleko do sveta kde je bohatá ponuka takýchto príkladov, v našom slovenskom politickom spektre ich máme viac než dosť. Od úkladných nástrah v rannom či neskorom stredoveku, cez predajnú šľachtu v novoveku. Keď vďaka nej nám tu od bitky pri Moháči vládol degenerovaný rod Habsburgovcov a súčasne plienilo našu vlasť a vraždilo našich predkov zbesilé turecké etnikum. Až po psychicky nevyrovnané elementy 20. storočia typu Hodžu, Bacílka, Šrobára a súčasných nezdravo cudzím záujmom slúžiacim charakterovo chorých indivíduí. Veď aj dnes priam ako v divadle sa opakuje známy scenár likvidácie opotrebovaného formou zošrotovania.