Utajovaný dokument Európskej komisie, ktorý sa podarilo získať nemeckému časopisu Der Spiegel priznáva skutočnosť, že grécky deficit ohrozuje súdržnosť spoločnej meny euro. Rozmenené na drobné, je to prakticky to isté, ako keby Európska komisia začala potajomky písať euru a eurozóne testament. Situácia je nanajvýš vážna. Tu nejde iba o osud Grécka, ale o stabilitu celej Európskej únie. Euro ako jeden z jej politických pilierov sa otriasa. Toľko tlačová správa.

Čo to znamená pre nás? Premýšľajme. Euromena zrejme stráca dôveryhodnosť a Európska únia sa obáva, že Grécko môže ohroziť fungovanie spoločnej meny. Hovorí sa dokonca o tom, že bude donútené opustiť eurozónu. Bez zásahu Európskej centrálnej banky by to bolo s Gréckom ešte horšie. Koncom minulého roka dosiahlo zadlženie Grécka výšku 300 miliárd (!) eur. Je to najvyšší dlh spomedzi všetkých šestnástich štátov eurozóny. Čisto hypoteticky, ak by bolo členom eurozóny aj krachujúce Maďarsko, čo by sa asi dialo nech každý usúdi sám.

Východisko zo vzniknutej situácie musí Európa nájsť čo najskôr. Avšak. Ak má každý členský štát únie vlastný hospodársky systém, vlastný rozpočet – i keď v rámci mantinelov ktoré mu dáva Európska komisia, vlastnú národnú politickú špičku ktorá je legitímnym výkonným a zákonodarným orgánom, nebude môcť Európska komisia robiť nič iné, iba posielať odporúčania, eurokomisárov a prípadne finančnými injekciami pumpovať krachujúce hospodárstva. Ale to je veľmi nebezpečná hra, z ktorej môže vzísť precedens ktorého sa obávam. Dňa 1. decembra 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorá je vlastne ústavou Európskej únie. Zjednodušene povedané, je to dokument zaväzujúci všetky členské štáty Európskej únie podriaďovať sa rozhodnutiam Európskej komisie. Veľmi zjednodušene povedané, nebudú potrebné žiadne národné vlády, žiadny národný rozpočet, žiadny vlastný hospodársky systém, všetko do posledného detailu bude naplánované z Bruselu a do jednotlivých členských štátov budú dosadený eurokomisári, ktorí na dodržiavanie budú dohliadať. To by de facto znamenalo zánik národných štátov a vytvorenie akejsi neidentifikovateľnej zmesi obyvateľstva, bľabotajúcich jedným, ako keby so zemiakom v ústach vloženým jazykom.

Ďalším možným impulzom, ktorý stojí za pomalým podkopávaním dôveryhodnosti euromeny je zavedenie jednotnej svetovej vlády ako aj jednotnej svetovej meny. O tomto fenoméne je možné sa dočítať v knihe Mezinárodní politika od známeho českého autora Oskara Krejčího, kde je myšlienka jednotnej svetovej vlády hojne propagovaná. V roku 2006 sa uzavrela dohoda o budúcej menovej únii medzi Kanadou, Mexikom a USA s cieľom zavedenia novej meny. Zlúčením týchto štátov má vzniknúť jednotná Severoamerická únia s jednotnou menou - amero. S týmto tvrdením vystúpil uznávaný ruský vedec, politológ, profesor Igor N. Paranin. (EXTRA PLUS : 9.ročník / január 2009 Igor N. Paranin str.12-13 prípadne http://www.russiatoday.com/features/news/33836)

Nechávam na čitateľovi aký záver si spraví, či bude alebo nebude s uvedenými skutočnosťami súhlasiť. Zdroje uvádzam pre ľahšiu orientáciu uvedenej problematiky a pre dostupné overenie si informácií.