Slovensko vstúpilo do v poradí piateho volebného obdobia, od vyhlásenia samostatnosti v roku 1993. Voľby skončili, na jednej strane barikády zavládla eufória, na druhej rozčarovanie. Voľby sa vymkli spod kontroly najmä najsilnejšej vládnej strane Smer – SD, ktorá nepochybovala o svojej dominancii a kontinuite svojej vlády. Pritom akýkoľvek vládny škandál šikovne Smer – SD vedel pripísať na vrub svojim koaličným partnerom SNS a HZDS, a títo, vedomí si svojej odkázanosti na Smer – SD, nevedeli primerane reagovať. Stali sa vazalmi Smeru – SD, ktorý si zaumienil, že voličský potenciál týchto strán pritiahne na svoju stranu. Tu možno začať hľadať korene súčasnej povolebnej situácie.

Aj keď nepochybne, časť voličov týchto strán Smer – SD získal, neustále škandály a bezuzdné rozdávanie v rámci „sociálnej solidarity“ malo za následok, prechod týchto voličov k stranám opozície, a to najmä k novovytvorenej SaS, ale aj iným stranám. Fragmentácia HZDS na Novú demokraciu či AZEN stála túto stranu parlamentnú účasť, rovnako ako Smer – SD prišiel o hlasy vďaka finančne masívne podporovanej SDĽ, ale aj ZRS. Osobitná situácia potom nastala v národnom spektre, kde SNS utrpela najhorší výsledok v histórii, ak nerátame obdobie, kedy bola rozdelená na 2 tábory. Len 0,08% ju delilo od toho, aby znova nebola parlamentnou stranou. Je potrebné sa zamyslieť, prečo jej volič vystavil takéto vysvedčenie. Druhá národná strana, Ľudová strana Naše Slovensko, získala podobný výsledok ako jej sesterská strana v Českej republike (Dělnická strana sociální solidarity). Výsledok 1,3% pritom nemožno nepovažovať za istý úspech, aj keď jej predstavitelia sa už videli v parlamentných kreslách. Avšak ich heroické snaženie opäť raz vyšlo nazmar, a o finančných stratách nehovoriac.

Aj na mítingoch za samostatné Slovensko mala SNJ tisíce aj desaťtisíce ľudí, no voliči napokon vo voľbách dali hlas HZDS či iným stranám, ktoré ich presvedčili, že oni to urobia „lepšie“. Ako, to vidí po 20tych rokoch každý sám. Čo však možno očakávať od voličstva, ktoré odovzdá vyše 12% hlasov strane, s programom dekriminalizácie drogy marihuany, či povolenia homosexuálnych registrovaných partnerstiev? Čo možno očakávať od voličov, ktorý preferenčnými hlasmi na kandidátke maďarskej strany, prekrúžkujú do parlamentu takých zástupcov ako Šebej, ktorý sa svojho času vyjadril, že pri pohľade na slovenský štátny znak sa mu chce vracať a suitu okolo neho – Zajac, Osuský či Dostál? Napokon čo možno čakať od voličstva, ktoré do parlamentu prekrúžkuje tvrdú čechoslováčku a federalistu Vašáriovú či „sociálneho netvora“ Kaníka, ktorý nariadil odobrať invalidné dôchodky jednonohým baníkom?

A toto je vskutku vážne zistenie. V našej spoločnosti je čosi choré. Isteže, predošlá vláda napomohla nárastu popularity opozície neprestajnými škandálmi a sčasti nezodpovednou hospodárskou a sociálnou politikou. Ale aj keby, tak to nebol dôvod, prečo krúžkovať práve tých, čo boli proti našej štátnosti, ktorým sú bližšie iné národnosti či etniká, či ktorí síce na jednej strane robili potrebné ekonomické a sociálne reformy, no príliš drasticky a najmä vo svoj prospech. Zlepenec vlády SDKÚ – SaS – KDH – MOST silne pripomína obdobie vlády v rokoch 2002 – 2006, plnej škandálov, politickej nestability a útlaku. Aj tesná väčšina len 79 hlasov a najmä silná opozícia dáva tušiť, že toto vládnutie bude problematické. Ale pri tom, ako si kresťania z KDH padli do náručia s liberálmi so SaS, sa možno dožijeme kompromisu aj v tom, že homosexuáli sa budú môcť ženiť a vydávať v kostoloch a náplň v kadidle bude nefalšované indické konope... Dobrú noc, Slovensko!!!