Onedlho uplynú dva mesiace od začiatku výstupu slovenského národa proti nekončiacej cigánskej kriminalite a extrémizmu, spočívajúcom v neprispôsobivosti ohrozujúcej fungovanie štátu z ekonomického, bezpečnostného, ale aj populačného hľadiska. Štátna moc sa v rámci politickej korektnosti pridala na stranu neprispôsobivých a všetkých tých, ktorí sa opovážili poukázať na neriešenie cigánskej problematiky, označil policajný generál Packa pojmom „náckovia“, hoci súdny človek pochybuje o tom, že vôbec tento pán vie, čo takýto pojem znamená. Inak by sa takto vyjadrovať určite nemohol, minimálne nie na adresu domácich obyvateľov Šarišských Michalian, Turzovky či Krompách. Predviedol tým určitý precedens, kedy začína byť jasné, čo je vlastne právne nedefinovaný pojem „extrémizmus“. Dnes možno povedať, že je to predovšetkým vyslovenie oprávnenej kritiky na adresu neprispôsobivých, či na adresu nekonajúcich štátnych orgánov. Je to dosť smutné zistenie, že až po prelievaní slovenskej krvi sa vláda začala „akože zaoberať" riešením otázky neprispôsobivých obyvateľov Slovenska. Aké riešenie zatiaľ však vládni socialisti priniesli?

Zámerne treba hovoriť o socialistoch, lebo rezorty, ktoré sa podujali cigánsky extrémizmus riešiť, spadajú pod dikciu Smeru-SD, konkrétne pod rezort podpredsedu vlády pre menšiny D. Čaploviča a ministra vnútra SR R. Kaliňáka. Druhý z menovaných zasiahol okamžite – na tých, čo sa odvážili poukázať na neprispôsobivých poslal vodné delá a ozbrojených kukláčov. Sľúbil zvýšiť počet policajtov o 450, ktorých mimochodom znova budeme platiť z našich daní. A nič sa nezmení. Napokon, priznal to i Kaliňák, keď povedal, že polícia neprináša riešenia, lebo to nie je v ich náplni, ale len represiu. Preto musel konečne do postihnutých regiónov zavítať aj podpredseda vlády D. Čaplovič, hoci sa predtým staval k volaniam o pomoc z regiónov nevšímavo.

Sľúbil akési nešpecifikovateľné zmeny, viac nereálne ako reálne, no najmä nič konkrétne. Nadviazal tak na všetky vlády od roku 1957, ktoré usadili Cigánov s cieľom zbaviť ich kočovného života a rozhádzaním medzi ostatnú populáciu zabezpečiť zžitie sa s ňou v dohľadnom čase. Až na zopár výnimiek sa to dosiaľ nepodarilo. Ba práve naopak, dochádza čoraz k väčšej segregácii, z ktorej je paradoxne obviňovaná majoritná spoločnosť. Zaujímavé je len podotknúť, že zžitý Cigáni sa sami dištancujú od neprispôsobivých, podobne ako tak urobila bývalá splnomocnenkyňa vlády SR pre rómsku komunitu Botošová, ktorá pri odchode z úradu vyhlásila, že s nimi nechce mať nič spoločné. Napokon pred ňou Klára Orgovánová odmietla vstúpiť do cigánskej chatrče na východnom Slovensku, podobne ako rôzni teoretici zo západnej Európy, ktorý po dovezení do cigánskych osád odmietli vystúpiť z áut a v obave o svoj život opustili SR. Ostali po nich len plné kamióny teoretických prác o riešení cigánskej otázky...

Oprášila sa kedysi propagovaná agenda liberálnej strany ANO o internátnych školách pre cigánske deti, čím by malo dôjsť k ich „prevýchove“ a vytrhnutiu z podnetovo slabého prostredia. To sú opäť len zbožné egalitárske želania liberálno-ľavicových koncepcií, ktoré však v realite zlyhávajú. Celá koncepcia internátnych škôl zlyháva na nedostatku enormných finančných prostriedkov, ktoré by opäť museli byť hradené z daní väčšinovej populácie. Prirodzene by tieto deti museli dochádzať aj do svojich osád a najmä v čase letných prázdnin by opäť vypadli z vyučovacieho procesu. Celé cestovné, ubytovacie a stravné náklady by pochopiteľne musel znášať štát. Aj tak by sa nedala zaručiť úspešnosť celého projektu, keďže sa nikdy nerealizoval a najmä nie v takomto meradle, počas platnosti Listiny základných ľudských práv a slobôd. Navyše, zvnútorňovanie a osvojovanie si špecifických vzorcov správania, hodnôt a postojov prebieha v rámci socializácie. Okolo 3 roku života sa tvorí tzv. komunikačný kód, a to z komunikačného kódu matky. V rámci sociálnej stratifikácie možno rozlíšiť najnižšiu vrstvu, do ktorej bezpochyby patrí aj neprispôsobivá cigánska populácia. Celé sociálne prostredie v ktorom sa človek vyvíja, si vteľuje – či už sa jedná o vkus, spôsob jazyka či očakávanie voči vzdelávaniu. U najnižších vrstiev obyvateľstva vplyvom dedičnosti dochádza k prirodzenému jazykovému deficitu, ktorý si deti z tejto vrstvy osvojujú už pred nástupom do materskej školy, do ktorej chodia beztak takéto vrstvy len ojedinele. Na jazykový deficit, spočívajúci v chudobnej slovnej zásobe, odklonu od spisovnosti, či krátkych vetách sa nabaľujú ďalšie deficity – nižšia kvalifikácia, nižšie postavenie a taktiež nižšia snaha po vzdelaní.

Tieto okolnosti sú jasné a potvrdené vedecky vo vyspelých krajinách už dlhú dobu. Len fantazírovanie liberálno-socialistických kruhov a ich dogiem odmieta túto prirodzenú reakciu prírody. Preto vytvorenie internátnych škôl je len výkrikom do tmy a nerealizovateľnou utópiou. Reálne riešenia by mohli byť úplne iné. Svojho času eurokomisár Špidla chcel udeliť 20 000 000 tzv. modrých kariet pre prisťahovalcov z Afriky či Ázie, keďže v EÚ vraj chýba takýto počet pracovníkov na nekvalifikované práce. Keďže neprispôsobiví deklarujú svoj záujem pracovať, ale práca im údajne nie je umožnená kvôli ich farbe pleti, bolo by im potrebné vyjsť im v ústrety. Keďže nemajú taktiež žiadnu kvalifikáciu, boli by istotne vyhovujúcimi robotníkmi. A nielen zo Slovenska, ale aj Čiech, Maďarska, Rumunska a ďalších krajín. Tým by EÚ zvýšila zamestnanosť týchto marginalizovaných skupín, znížila by sa nezamestnanosť v EÚ a taktiež by sa zabránilo ďalšej masovej imigrácii neeurópskeho obyvateľstva s integráciou ktorého sú v súčasnosti v západnej Európe problémy.

Takýmto spôsobom by sa dala reálne riešiť cigánska neprispôsobivosť, ako aj ich nezamestnanosť a odkázanosť na sociálne dávky. Všetci by boli spokojní – štát by ušetril na sociálnych dávkach, neprispôsobiví by získali zamestnanie po ktorom tak volajú a raz a navždy by odsunuli špekulácie o tom, že sa im pracovať nechce, rovnako EÚ by získala potrebných 20 000 000 imigrantov na nekvalifikované práce a to z problematických vnútorných zdrojov. Predstavitelia vlády SR sa vyjadrili, že „extrémisti“ používajú heslá, ale neprinášajú riešenia. My, národovci zo Slovenskej národnej jednoty sa síce za extrémistov nepovažujeme, naopak si myslíme, že nami načrtnuté riešenia sú vysoko reálne, nie ako vládne experimenty ohľadne internátnych škôl. Preto budeme naďalej prinášať alternatívne riešenia a otvárať ľuďom oči, aby sa na Slovensku konečne začali pálčivé problémy riešiť namiesto Potemkinovských dedín a rozkrádania peňazí z eurofondov tretím sektorom, ktoré sú určené na riešenie cigánskej otázky. Prišiel čas na odpočet: čo ste dosiaľ za toľké prostriedky vykonali a z akým efektom???