V sobotu 22. mája 2010 sa o 14.00 h. na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave uskutoční pochod za neadekvátne nadpráva sexuálnym deviantom: gejom, lezbám a bisexuálom s názvom Pride (v preklade „hrdosť“).

Preto vyzývame všetkých, aby sa postavili po našom boku proti tejto zvrhlosti a nemorálnosti a zhromaždili sa o 13.00 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Dňa 27. apríla 2010 bude NR SR prejednávať opäť toľko diskutovaný vlastenecký zákon. Jeho osud je otázny. Patríme k národom s najnižším národným povedomím na svete. Je preto potrebné to zmeniť! Aj vlastenecký zákon je jedným z krôčikov, ako začať budovať národné povedomie v nastávajúcej generácii. Nechceme byť predsa len beztvarou šedou masou! Tento zákon treba prísť podporiť v rámci boja za vec. Členovia a sympatizanti SNJ sa pred NR SR zhromaždia už od 14 h. Odporcovia zákona ohlásili svoj protest od 16 h. Príďme im ukázať, že na Slovensku žijú aj ľudia, ktorí nie sú vykorenení, a ktorí považujú vlastenectvo za dôležitú súčasť života! Tešíme sa na Vás!

Máme za sebou pripomenutie si 71. výročia vzniku prvej Slovenskej republiky. Zámerne vynechávam označenie osláv, pretože oslavovať by sa malo všeobecne a bez neprajností. To sa, žiaľ, v dnešnej demokraciou a slobodou pretkanej spoločnosti nedá. Vládne názor, že prvá Slovenská republika je škvrnou v histórii nášho národa. Je smutné, že takéto paškvile prezentujú printové aj elektronické médiá a ľudia si tieto táraniny prisvojujú a stotožňujú sa s nimi bez toho, že by čo i len trochu triezvo uvažovali.

Veď ako môže hlásateľka vraj objektívnej spravodajskej televízie, nesúcej meno našich veľhôr, verejne nazvať prvú Slovenskú republiku prívlastkom vojnový štát? Buď chudera nepozná históriu, alebo čo je však ešte horšie, pozná, avšak iba ako pestrofarebná andulka papagájuje čo jej niekto iný napíše. Redaktorov ostatných televízií nevynímajúc, ktorí nekultúrne a zbabelo prezentujú niečo, čomu najskôr sami poriadne nerozumejú. Pretože ak by rozumieť chceli, dajú priestor v médiách historikom typu R. Letz, E. Hrabovcová či M. Lacko, ktorí vedia vecným argumentačným spôsobom prezentovať historické fakty podložené ich dlhoročnou výskumnou prácou a nie mútiť historické vody akoby objednávkou ústavu Marxizmu-Leninizmu. Však páni Kováč, Kamenec atď.

Dňa 14. marca 2010 sa uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 71. výročia vzniku prvej Slovenskej republiky. Slávnosť začala tradične na Martinskom cintoríne pri hrobe prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisu. S prejavmi vystúpil prof. Dubec, ktorý odborne priblížil vznik prvej republiky, po ňom vystúpil zástupca mladej generácie, báseň zarecitovala najmladšia účastníčka spomienky, iba 11-ročná R. Horváthová, či predstaviteľ Slovenskej ľudovej strany z Detvy.

S hlavným prejavom potom vystúpil predseda SNJ Stanislav Pánis, ktorý dátum 14. marca priblížil v širších súvislostiach, platných aj pre dnešok. Na záver sa slova ujal jeden z dvoch posledných žijúcich žiakov Dr. J. Tisa - Ľ. Tatran, ktorý autentickou výpoveďou spomínal na dni vedúce k vyhláseniu slovenskej samostatnosti. Po ukončení spomienky sa účastníci presunuli pred prezidentský palác, kde vyjadrili svoj nesúhlas so skupinou, protestujúcou proti slovenskej samostatnosti, ktorú napokon ani nikdy nechceli.

Dňa 10. marca 2010 sa uskutočnil protest proti novoprijatému vlasteneckému zákonu, ktorý zvolali mimovládne organizácie, napojené na jeden zdroj financovania – Open society foundation (Nadácia otvorenej spoločnosti), za ktorou nie je nikto iný, ako burzový špekulant a americký miliardár maďarského pôvodu George Soros. Napriek masívnej kampani a množstvu financií, ktoré sa na tento protest sorosovci vynaložili, bol jeho výsledok rozpačitý.

A hoci sa médiá snažili nafukovať počet protestujúcich, ktorých jadro tvorila tzv. alternatívna mládež subkultúr ako antifa, punk, anarchisti či treťosektoroví bojovníci za zlegalizovanie drogy marihuany, predsa námestie bolo prázdnejšie, ako pri oslavách minuloročného 14. marca, či proteste proti nezávislosti Kosova. Vtedy médiá demagogicky netvrdili, že ide o „najväčšiu“ demonštráciu za posledné roky, ako to tvrdia teraz, ani neponúkali účelové zábery, ktoré vyvolávajú dojem tisícovej účasti – hoci realita bola prinajlepšom na polovičnej úrovni. Podporu zákonu o vlastenectve prišli aj členovia a priaznivci Slovenskej národnej jednoty.

Na pozvanie politickej strany Moravania (Moravané) sa dňa 27. februára 2010 zúčastnila delegácia na čele s predsedom SNJ Stanislavom Pánisom, výročného pochodu za nezávislosť, naprieč historickým centrom moravskej metropoly Brna. Srdečnosť a radosť zo strany Moravanov z príchodu slovenskej delegácie sa prejavovala už na Denisových sadoch, kde sa schádzali účastníci pochodu.

Existuje niekoľko otázok v slovenskej spoločnosti, na ktoré dlhodobo nedáva nik odpoveď a ak aj áno, plnú lží. Jednou z takých je potreba členstva Slovenska v NATO. Dosiaľ nikto nevysvetlil, na čo členstvo slúži. Do rozpočtu NATO každoročne prispievame okolo 40 miliónov bývalých korún, nehovoriac o poskytovaní výcvikových táborov, preprave materiálu, poskytovania slovenských vojakov do všetkých kútov sveta, bojujúcich za cudzie záujmy. Napr. len letecký transport slovenských vojakov do Afganistanu stojí vyše pol miliardy bývalých korún! Pritom vojakov máme okrem Afganistanu aj vo Východnom Timore, Golanských výšinách, Cypre, Bosne a iných miestach, čo nás stojí každoročne nespočetné finančné prostriedky na mzdy, logistiku, ale aj na odškodné pre pozostalých, lebo v týchto konfliktoch už zahynulo vyše 50 slovenských vojakov. Napriek tomu slovenská verejnosť, hoci je proti členstvu v NATO či účasti slovenských vojakov vo vojenských konfliktoch, žiadna parlamentná politická strana neponúka alternatívu pre voliča v tomto smere.

Podpisové hárky môžete sťahovať tu.

Pred rokmi som napísal pieseň pod názvom „Ako vták bez krídel“. Pri vnímaní udalostí, ktoré sa odohrávajú tak u nás, ako i vo svete, si uvedomujem, aký je bezbranný ten ich občan či svetoobčan, ktorému sa všetci mocichtiví globálnemu liberalizmu oddaní politici klaňajú. Celý svet sa ocitol v chaose naháňania ekonomického rastu, čo je až nápadne podobné Mojžišovmu biblickému obdobiu, len to zlaté teľa sa zmenilo na Medzinárodný menový fond, Svetovú banku a iné duchovné „poklady“ súčasných politikov. Pri reálnom zhodnotení tohto všetkého, ktorému dominuje strata základnej logiky, že podstatou spoločenského súžitia je ľudská bytosť, si uvedomujem, že som ako ten vták bez krídel. Hoci rád, vedomý si scestnosti súčasného diania, by som chcel ľuďom povedať, že existuje aj iná cesta ako tá, ktorú svetu určujú nadnárodné ekonomické zoskupenia. Veď tento hrozný stav, kedy celá naša spoločnosť je podriadená rôznym finančným iluminátom, vidno aj u nás doma.

Nedávno sme na našej stránke narod.sk priniesli informáciu o projekte megakasína, ktoré má vyrásť v samom cípe Slovenska v tesnej blízkosti maďarských a rakúskych hraníc, neďaleko bratislavskej Petržalky. Hoci projekt odmietli viaceré krajiny, na Slovensku sa má vinou skorumpovaných politikov a úradníkov realizovať. Nebola vypracovaná ani sociologická štúdia, ktorá je pri takýchto projektoch nevyhnutná, a ktorá by odhalila, aké dopady tento "skvelý" projekt bude mať. Istotne môžeme zažiť nárast kriminality, gamblerstva, prostitúcie a ďalších negatívnych sociálnych javov. Pokúsme sa výstavbe zabrániť! Ako?

Pán Ľuboš Palata (.týždeň 5/2010, s. 37) nahneval českého prezidenta Václava Klausa. Na tom by nebolo nič mimoriadne, avšak ak by do svojich úvah nezahrnuli veľkého človeka, kňaza, otca národa slovenského – Andreja Hlinku. „Václava Klausa som naštval pomerne nevinným titulkom – Každý národ má svojho Banderu. Česi Beneša. – a potom úvodným zhrňujúcim odsekom, v ktorom som Beneša zaradil do vcelku náhodne (?) vybranej skupiny s Pilsudským, Horthym, Hlinkom a Banderom“.

Na toto sa podľa autora výroku český prezident Václav Klaus veľmi nahneval a osobne, čo tiež vraj nie je u neho zvykom, na uvedené reagoval a autorovi odpísal, že je to „jednoducho neprijateľné a že sa to nedá odpustiť“. Čo presne tak nahnevalo českého prezidenta Václava Klausa?