Začal sa rok plný očakávania a existenčných obáv u drvivej väčšiny obyvateľov nášho štátu. Podobne ako v čase silvestrovského vyhlasovania vlastnej štátnosti v roku 1992, vnútorne s tým nestotožnenými politikmi, čo aj vtedy neveštilo nič dobrého. To sa potvrdilo u všetkých vlád v nasledujúcich rokoch až podnes divokou privatizáciou a postupným výpredajom národného bohatstva cudziemu živlu. Nebude dlho trvať, keď terajší divoký ošiaľ, podporený polnočnými ohňostrojmi vo farbách nanútenej cudzej okupačnej meny, vystrieda realita nového rána.

Prvé demagogické vyhlásenia a sebaklamy novoročných príhovorov nevdojak pripomínajú pozvanie do obchodných reťazcov na bezcitne otravnými reklamami vychválenú hostinu z akciových výrobkov, ktorú bude predchádzať ochutnávka polotovarov v skladových priestoroch. Kde má predtým každý vypiť aperitív v dostatočnom množstve. Ako najvhodnejšie bolo odborníkmi doporučené víno, z decembrovými mrazmi ošľahaných plodov jabloní pri ceste, čo sa má vyrovnať kvalite neskorého zberu.

Či už uvedený nápoj bol doporučený z dôvodov dôsledného otupenia zmyslov, alebo neskorého vytriezvenia, ukáže čas. Rozhodne už dnes po „úspešných všetkých doterajších vládnutiach“, konštatujeme zvyšujúci sa počet návštevníkov psychiatra alebo narastajúcich samovrážd. To všetko je na zodpovednosti ako takej. A tá sa začína od zodpovednosti voči samému sebe, pri rozhodovaní, až po zodpovednosť po získanom práve rozhodovať o osudoch iných v akomkoľvek počte. Položme si teda úprimne ruku na srdce, či sme stotožnení s tým, že náš národ zrieknutím sa vlastnej meny, pribíja ďalší klinec do rakvy seba identifikácie národa.

Dielo našich predkov, ktorého základ postavil aj za cenu nesmierneho utrpenia panovník Rastislav, pozvaním sv. Cyrila a Metoda, pred asimilačným tlakom vtedajšej ríše Frankov, aj za cenu života, dostalo ďalšiu ranu. Následky dnešných rozhodnutí ukáže čas. Rozhodne zbaviť sa jarma, do ktorého naša generácia vchádza dobrovoľne, bude stáť budúce generácie veľa utrpenia.

Tieto nám určite nebudú povďačné, keď sa budú chcieť vrátiť k dedičstvu svojich predkov a hodnotám, podľa ktorých žili, bez pomiešania hierarchie hodnôt. Prajem nášmu národu, nech predsa ešte nájde silu a vlastnými silami dokáže odolať nástrahám, aby zišiel z cesty, ktorá vedie na jeho vlastné popravisko. Nech nám v tom všetkým v národe Všemohúci pomáha.