Jedným z cieľov Spoločnosti pre zachovanie tradícií je zachovávať, obnovovať a predovšetkým šíriť tradície, ako aj slovenskú kultúru vo všetkých rovinách. Toto združenie má za svoju existenciu od roku 2004 za sebou veľa úspechov – spomeňme len každoročné úspešné a populárne organizovanie Dní panovníka Rastislava a jeho múdreho rozhodnutia v Hronskom Beňadiku, či odhalenie pamätníka staroslovenským predkom.

Počiatkom roka 2008 sa v médiách objavil zámer súčasnej vlády postaviť sochu staroslovenskému panovníkovi Svätoplukovi. Keďže Spoločnosť pre zachovanie tradícií dlhodobo supluje aj vzdelávacie inštitúcie v otázkach ranných dejín nášho národa s cieľom odkrývať historickú pravdu a predostierať ju verejnosti, dlhodobo sa zameriava na osobnosť panovníka Rastislava, ako najväčšej osobnosti ranných slovenských dejín.

Z tohto dôvodu sa vedenie Spoločnosti rozhodlo zorganizovať zbierku na postavenie sochy panovníkovi Rastislavovi, keďže s dotáciou zo strany štátu nemôžeme rátať. A všetky hlavné mestá majú sochy svojich vladárov, len Bratislava má „Schone náciho“. Keďže bolo potrebné získať i prostriedky na rekonštrukciu Rodného domu prezidenta Dr. J. Tisa v Bytči, s cieľom utvoriť v ňom muzeálnu expozíciu, zahrnuli sme i tento projekt do zbierky. Ministerstvo vnútra zbierku schválilo a tak nestálo nič v ceste. Dňa 7. júna 2008 bola zbierka spustená.

Samozrejme, bolo potrebné vydať množstvo propagačných materiálov, distribuovať ich, informovať ľudí a zháňať prostriedky. Napokon bolo potrebné uskutočniť sériu podujatí v mestách formou verejných stretnutí. Prvý, kto začal zbierku spochybňovať, bola novinárka protislovenského zamerania Ľuba Lesná z neslávne známeho plátku The Slovak Spectator. Následne noviny Sme. Mediálne útoky pokračovali, no zbierka bežala ďalej. Všetko do okamihu, kedy sa v celej záležitosti začala angažovať Židovská náboženská obec.

V tej chvíli Ministerstvo vnútra SR bezprecedentne zbierku zakázalo – čo odôvodnilo vskutku geniálne – vraj „prehliadli“ účel zbierky a napokon zvážili „protiľudské a protižidovské správanie“ osoby Dr. Jozefa Tisu!!! Ministerstvo nemôže zakázať zbierku len preto, že sa niekomu nepáči jej účel, to zákon nepozná! Toto protiprávne jednanie je ešte i okorenené argumentom, že úradníci „prehliadli“ účel zbierky. Tak načo tam potom sedia? Čo robia? Bežný človek, ak podpíše nejakú zmluvu, sa pred súdom môže oháňať argumentom, že „prehliadol“, čo je v zmluve – súd by to ani najmenej nezaujímalo, pretože podpis je platný!

V zákonnej lehote bolo podané odvolanie voči tomuto protiprávnemu aktu (uverejňujeme na stránke www.narod.sk). Do dnešných dní neprišlo žiadne vyrozumenie, hoci už uplynul mesiac. Úradníci asi majú čas, alebo zas niečo „prehliadli“? Teda zbierka bola zakázaná, načasovanie jej zákazu umne zorganizované. Veď teraz materiály natlačené za nemalé finančné prostriedky môžu byť vyhodené, nahlásené podujatia stratili význam, financie, ktoré sa vyzbierali, prepadli v prospech štátu!!! A to máme pri moci stranu, ktorá sa hrdí titulom národná!

Napriek týmto protivenstvám, alebo skôr kvôli nim, sa vedenie Spoločnosti rozhodlo sériu podujatí aj tak uskutočniť, s cieľom informovať o škandalóznom postupe Ministerstva vnútra SR. Samozrejme, sloboda zhromažďovania je len formálna. Naše nahlásené mítingy pod názvom „Týždeň prebúdzania národného povedomia“ boli taktiež od začiatku atakované. Mesto Bytča a Trenčín zhromaždenia vôbec nepovolili, v iných mestách nám vyčlenili nevyhovujúce námestia a priestory. Podujatie v Čadci sa ani neuskutočnilo, keďže námestie, na ktorom sa malo uskutočniť, bolo transferom prototypov človeka 21. storočia – zhrbených a uponáhľaných ľudí s igelitovými taškami plných akciových výrobkov. K tomu prítomná polícia, akoby sa tu mali objaviť najväčší vyvrheli. Čadca bola po víkendovom besnení mládeže v stave vojnovej zóny, fľaše alkoholu a prevrátené smetné koše svedčili o ťažkom víkende. Ktovie, keby tí policajti poslaní na nás dohliadali na poriadok cez víkendové noci, zrejme by to tak nevyzeralo.

V Žiline nás šokovala socha Andreja Hlinku, otca národa, a pred ňou stánky s burčiakom a rýchlym občerstvením, bezdomovcami a alkoholikmi. Smutný pohľad, smutnejšie však to, že týmito stánkami bola socha úplne prekrytá. Akoby ich nemohli na rozľahlom námestí umiestniť inde. Na počudovanie, v Žiline nám ochotne vyhoveli vo všetkom. Stovky ľudí sa tak mohli dozvedieť o škandalóznom počine zákazu zbierky, čo všetci odsudzovali. Desiatky ľudí bolo šokovaných, kam to až v našom štáte zašlo a aká je úroveň takzvanej demokracie. Samozrejme, onedlho sa objavil úlisný novinár zo Sme, aby už na druhý deň zverejnil nepravdivý článok o podujatí v Žiline. Toto podujatie dopadlo nad očakávanie dobre. A to bolo pre ďalší vývoj udalostí rozhodujúce.

Keď sme na druhý deň prišli do Púchova, na námestí nás čakalo neuveriteľné množstvo policajtov. Keďže sme boli odsunutí na vskutku honosné námestie, kde nebolo takmer ani človeka, podujatie veľký zmysel nemalo. Avšak priaznivci z Púchova predsa len prišli. No a od toho okamihu začala poľovačka. Neuveriteľné množstvo policajných áut neustále krúžiacich a sledujúcich vyvolávalo naše úsmevy. Zašlo to až tak ďaleko, že z Púchova do Považskej Bystrice nás sledovalo policajné auto už bez akéhokoľvek „skrývania“.

Po príchode do Považskej Bystrice sme mali pocit, že sme sa objavili v policajnom štáte. Krúžiace policajné autá, námestie plné policajtov, ba dokonca sa objavili aj nenápadne nápadní agenti v civile, aby si nás pofotili do svojich novodobých kartoték typu ŠtB. To, že štátna moc bola ochotná zájsť až takto ďaleko a poslať na nás húfy policajtov, hovorí za všetko. Naše neustále sledovanie po Považskej Bystrici bolo tým najtrápnejším prejavom štátnej moci, s akým sa človek len tak nestretne. Všetko to nádherne dokresľovala informačná tabuľa v centre mesta chváliaca československý ľud, blud SNP, ale aj súdruhov Lenina a ďalších masových vrahov. Štátna moc zastrašuje a hlavne sa veľmi bojí.

Vynaložiť také enormné prostriedky voči ľuďom, ktorí len prišli pravdivo informovať o postupe štátnych orgánov, je zneužitím moci. Koľko stála celá táto šaškáreň a kto ju zorganizoval, o tom by mal vedieť predovšetkým minister vnútra SR Róbert Kaliňák. A keďže máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nás bude táto informácia enormne zaujímať. Z uvedeného jasne vidno, kto vládne na Slovensku, že zákony sú nerešpektované, moc zneužívaná s priam teroristickými praktikami. Slovensku vládne červený mor a teror. Žiaľ, s podporou „národovcov“. Náš boj však pokračuje ďalej až do víťazného konca, kedy bude meno nášho prvého prezidenta očistené a zbavené nánosov boľševickej propagandy a zlovôle.