V uplynulých dňoch poslanci bratislavskej miestnej časti Dúbravka rozhodli o osadení pamätnej tabule poslednému prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi na priečelí tamojšieho mestského úradu. Dôvodom tohto kroku má byť fakt, že prezident – normalizátor sa narodil práve v Dúbravke. Túto kontroverznú akciu sledovali médiá a slovenská spoločnosť už dlhšiu dobu. Pamätná tabuľa bola vytvorená na objednávku a náklady KSS. Napriek nepopierateľnej kontroverznosti osoby Husáka, počnúc jeho snahou o pripojenie Slovenska k ZSSR po skončení vojny, cez účasť na puči proti 1. Slovenskej republike, spojenectvo s čechoslovakistami a likvidáciu slovenskej štátnosti ako aj národnej inteligencie, až po faktickú kolaboráciu s okupačnou mocou po roku 1968, za osadenie pamätnej tabule hlasovali poslanci Smeru-SD (čo je vzhľadom na ich minulosť pochopiteľné), HZDS-ĽS, ba dokonca i SNS (až na jednu výnimku). Odhliadnuc od všetkých zločinov, ktoré sa v dobe prezidentovania Husáka udiali a o ktorých by mohli najlepšie hovoriť ich obete, bola to istotne jedna z postáv slovenskej politiky. O jej prínose, charaktere a spôsobe vlády môžeme polemizovať.

V spoločnosti však mnohokrát zaznievajú báchorky o tom, ako bolo v období normalizácie dobre. Isteže, sociálne istoty boli na neporovnateľne lepšej úrovni, ako je to v dnešnom období dravého kapitalizmu a ultraliberalizmu. To je však asi aj jediný rozdiel. Pretože aj dnes vládnu pohrobkovia normalizátorov a súdruhov, ktorí prirýchlo zamenili kolektivizáciu za privatizáciu. Tu však ide o niečo úplne iné. Len nedávno bola zakázaná a zrušená zbierka na postavenie sochy panovníkovi Rastislavovi a na obnovu rodného domu prezidenta Tisu, ktorú organizovala Spoločnosť pre zachovanie tradícií. V roku 1990 bola odhalená pamätná tabuľa prezidentovi Tisovi v Bánovciach nad Bebravou – po organizovaných protestoch komunistov a partizánov, bývalých členov Ľudových milícií, bola tabuľa odmontovaná. Slovenskej národnej jednote nedovolili odhaliť pamätnú tabuľu na múre Justičného paláca na pamiatku prezidentovi Tisovi, ktorý bol na tomto mieste popravený komunistickou a čechoslováckou zlovôľou. Tento stav trvá od roku 1997 a nie je nádej na jeho zmenu, preto každoročne pri spomienke na túto justičnú vraždu tabuľu členovia SNJ len privezú na spomienku a po nej odvezú. Rovnako dopadla snaha o odhalenie pamätnej tabule prezidentovi Tisovi aj v roku 1999 v Žiline. Tu taktiež po mnohých organizovaných protestoch k odhaleniu nedošlo.

Celkom nedávno v Nitre odstránili pamätnú tabuľu mjr. Šmigovskému, ktorý sa nepripojil k puču tzv. SNP. Mestské zastupiteľstvo to odsúhlasilo len na základe listu akéhosi senilného boľševika. V Nových Zámkoch už dva roky vedú mladí národovci spor s vedením mesta o odhalenie pamätnej tabule česko-slovenským legionárom, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska od boľševických hôrd Bélu Kúna a jeho Maďarskej republiky rád. Primátor mesta robí všetko pre to, aby inštaláciu tabule znemožnil. Príklad mesta Komárna a jeho konšelov, ktorí 12 rokov bránili osadeniu súsošia Sv. Cyrila a sv. Metoda, spolupatrónov Európy, je dostatočne známy. Za to však bez problémov vyrastie v Komárne 8 metrová socha uhorského kráľa sv. Štefana a to na Tržničnom námestí, ktoré bude pri tej príležitosti premenované na námestie Sv. Štefana.

Spoločnosť pre zachovanie tradícií v roku 2004 odhalila v blízkosti stredovekého kláštora v obci Hronský Beňadik pamätník staroslovenským predkom s nápisom modlitby z Kyjevských listov, jednej z našich najstarších slovenských písomných pamiatok. Tento je preložený na priľahlej informačnej tabuli do viacerých svetových jazykov. Turisticky ho hojne navštevujú najmä zahraniční návštevníci. Miesto, kde sa „Skala predkov“ osadila, bolo dlhodobo zanedbané. Po aktivitách Spoločnosti pre zachovanie tradícií, tu bol vytvorený parčík s príjemným posedením, vysadená kvetinová výzdoba a toto miesto sa stalo vyhľadávaným. Dnešné vedenie obce, vedené nominantkou Smeru-SD, chce tento pamätník odstrániť a celé miesto zlikvidovať. Oficiálne sa tak má diať na základe vlastníckeho práva pozemku k obci, no realita je taká, že na tento pozemok si brúsi zuby istý nemenovaný bývalý slovenský veľvyslanec.

V Bratislave sa úspešne odhaľujú tabule Čechoslovákom, komunistom, Maďarom a stavajú sochy Petőffimu, Schőne Názimu a Čumilovi. To je naozaj vizitka toho, akú dobu žijeme a kto na Slovensku v skutočnosti vládne. Nepriatelia slovenského národa a ich pomáhači dokážu eliminovať akékoľvek náznaky prejavov úcty k slovenským národne cítiacim osobnostiam, či dejinám, ktoré sú v rozpore s ich čechoslovakistickou, alebo hungarofilnou orientáciou. Najsmutnejšie na tom všetkom ale je, že sa tak deje za vlády, ktorá sa pýši prívlastkom „národná“ a v spoločnosti má výraznú podporu. Skutky však, žiaľ, naznačujú niečo iné, a aj preto je načase prebudiť sa zo sna a začať konať. Naši nepriatelia sú o dva kroky vpredu. Tieto informácie sa len s ťažkosťami dostávajú do zahraničia, medzi krajanov a ak tam dorazia, tak v neskutočne skreslenej podobe, na čom má taktiež niekto záujem. Nezabúdajme však na podstatné, že podľa ovocia ich skutkov všetkých najlepšie spoznáme!