Pokiaľ nie je vo všetkých rovinách rovnováha, dochádza k situáciám, ktoré neprospievajú ani jednotlivcovi, ani akémukoľvek druhu spoločenstva. Vždy, keď dochádza k výkyvu na ktorejkoľvek strane, či už v horizontálnej, alebo vertikálnej podobe, dochádza k menším či väčším otrasom. Aj keď si ľudia začali akosi zvykať na frázu o tisíckrát opakovanej lži, ktorá sa má stať pravdou, lož aj tak vždy zostane lžou.

Je tu síce ešte tzv. fenomén sebaklamu, ale ten aj tak nikdy nikam neviedol, nevedie a určite ani nebude viesť. A keďže každá akcia vyvoláva reakciu, je vysoký predpoklad, že vďaka filozofii globalizátorov liberalizovať svet na princípoch konzumného spôsobu života, dôjde skôr či neskôr k veľkému tresku. Nie je ani tak zložité nájsť mechanizmus, ktorým by sa dal zastaviť tento vývoj a tak zabrániť akejkoľvek pohrome, skôr je tu absencia sily, ktorá by takýto mechanizmus dokázala presadiť.

Jedným z dôvodov, prečo takáto sila absentuje v duchovnej rovine, je veľká roztrieštenosť národných potenciálov. To samo o sebe neumožňuje vzniknúť akejkoľvek možnej ideovej sile celosvetového charakteru, ktorá by bola protiváhou dekadentnej liberalizácii, ktorej podlieha svet. Naša vlasť sa stala obeťou ľudí, ktorí v túžbe byť za každú cenu pri moci ju zdevastovali tak, že plody ich činnosti veľmi trpko okúsia budúce generácie.

Chvíľkový rozmar ekonomických úspechov za cenu výpredaja má hodnotu vzdušných zámkov. Sny o sociálnych istotách postavené na spoločnostiach, ktoré môžu kedykoľvek skrachovať, neprinesú nič dobré. Najväčšou istotou je riadiť sa skúsenosťami našich predkov. Aj rozprávky, ktoré boli vymyslené predovšetkým pre deti a sú plné bujnej fantázie, majú v sebe viac reality ako rozhodnutia, ktorými sa musíme riadiť tak v exekutíve, ako i v legislatíve.

Nezmyselnosť mnohých nariadení a zákonných opatrení odzrkadľuje enormnú byrokraciu, ktorá vnáša do ľudí nesmiernu beznádej. Prítomnosť bezduchosti cítiť na každom kroku nielen pri pohľade na bezdomovcov, šialencov na silných a drahých autách, drogovo závislých, ale i na ľuďoch, u ktorých by to nikto nepredpokladal.

Lákavé sľuby, postavené na imaginárnej ekonomike, keď nadpolovičná väčšina obyvateľstva je zadlžená, sú výsmechom tých, ktorí prehlasujú o správnosti svojho vedenia spoločnosti. K známemu „nestačí iba vyhrať, ťažšie je udržať sa pri moci“ musíme pridať, že „je potrebné konať tak, aby súčasníkom bolo sľúbené splnené, ale nie za cenu ochudobnenia generácií, ktoré prídu po nich.

A snáď práve tu sme prišli na koreň diabolského plánu presadiť globalizovanú liberalizáciu vo svete, keď prichádzajúce generácie ľahko podľahnú spotrebnému spôsobu života v duchu žiť a užívať, keď sa narodia do nefundamentálneho prostredia a svoj život prežívajú vo virtuálnom stave.