Príbehy, ktoré sa odohrávali a odohrávajú sa postupne svojim významom stávajú dejinami. Mnohé z nich svojim významom tak zarezonovali v jednotlivých spoločenstvách kde sa odohrali, že sa stali tradíciou. Viera ako jedna z hodnôt definujúcich charakter človeka je nekonečným zdrojom pre zvyky a obyčaje. I preto sa na celej Zemi práve v tejto rovine zachovali v každom národe špecifické tradície. Je prirodzené, že v našom národe majú tradície v mnohom súčinnosť s kresťanstvom. Z akéhokoľvek uhlu pohľadu sa kresťanstvo stalo hybnou silou v dejinách nášho národa, vzhľadom na rozhodnutie panovníka Rastislava v podobe cyrilometodského odkazu. V každom prípade tu kresťanstvo zohralo dôležitú úlohu. Či už z hľadiska zneužitia Franskou ríšou na podmanenie nášho územia pomocou kňazov, alebo následnou obrannou reakciou v podobe zostavenia písma a kresťanskej náuky v reči nášho národa.

Dočkáme sa pravdivého výkladu našich dejín?

Radosť z príchodu Nového roka sprevádza mnoho nádejí a túžob. Ľudia si už tradične želajú jeden druhému veľa zdravia a šťastia, až má človek pocit, že keby sa tieto priania mali splniť, tak by ľudstvo nepoznalo ani ten najmenší konflikt. Rozhodne nikto nikomu počas Nového roka neželá nič zlého. A určite nie to, aby bol niekomu na obtiaž. Skutočnosť však v priebehu roka býva niekedy aj iná, o čom nás presviedčajú doterajšie skúsenosti. Na otázku, prečo to všetko tak je, sa nedá jednoznačne odpovedať. Rozhodne však jednou z odpovedí je, že sa skrýva v každom človeku osobitne. Eufória radosti z očakávania niečoho nového začne vyprchávať pri prvých problémoch s ktorými si ľudia nevedia poradiť. Aj tu mi nedá neupozorniť na návrat k tradíciám a hľadať v nich pomoc pri riešení dennodenných starostí. Veď predsa zvyky a obyčaje vznikali pri každodennom živote a boli slovným vyústením poznania.

Poznanie – podmienka pre – Ako ďalej?

Základom úcty voči všetkému živému i neživému je poznanie. Poznanie ako fenomén vychádza z udalostí, ktoré sa už uskutočnili. Už zostáva len na nás, kto pre seba prijme ten ktorý odkaz jednotlivých dejov. To, že mnohé čo sa udialo sa prenieslo do tradícií a nebolo vždy pozitívne, v tom ktorom čase, umožňuje aj dnes rôznym indivíduám vnášať do dnešného života ponuré javy, ktoré majú často až nečakané negatívne dôsledky neprimeraných rozmerov. Je to umožnené v bezhranične liberalizujúcej sa spoločnosti, ktorá má narastajúci globálny rozmer. Nikto nikomu nenahovorí, že všetci ľudia sú pozitívne rovnakí. Keby to tak bolo, boli by sme už v raji a nepotrebovali by sme žiadne riadiace orgány, pretože každý by poznal svoje možnosti na základe svojich vedomostí a z nich vychádzajúcich schopností a už vôbec nie represívne zložky od polície počnúc, cez sudcov a prokurátorov až po dozorcov vo väzeniach, či snáď katov. Preto keď má byť pre nás história učiteľkou života, nech nás učí aj v tom, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Tradície sa prelínajú od čias ako je ľudstvo samo. Kým náš národ na svojej ceste formovania sa neprijal základný prvok svojej kodifikácie, ktorý je zakotvený aj v jeho štátnom znaku, mal svoje zvyky a obyčaje aj v predkresťanskom období. Rozhodne však práve ideológia kresťanstva pomohla jeho národnej identifikácii a celkovej formy spoločenského života vo všetkých rovinách. Niet sa prečo diviť, že množstvo zvykov a obyčají je úzko spätých s kresťanstvom. A práve v tomto období, kedy si všetci ľudia na Zemi pripomínajú narodenie Syna Božieho, aj u nás na Slovensku je s týmto dňom spätých veľa obyčají. Avšak doba liberalizmu a globalizácie zasieva nebezpečné plody do širokého spektra obyvateľstva. Komunizmus ako taký u nás skončil svoju éru takmer pred 20 rokmi a všetci sme očakávali, že ateizácia nášho národa skončila.

Byť príbuzný znamená mať niečo spoločného. Táto skutočnosť nás nielenže oprávňuje, ale priam zaväzuje hľadať cesty jeden k druhému, vynaložiť čo najviac úsilia pri skúmaní pravdy o vlastnej histórii. Nám Slovenom musí najviac záležať na poznaní života našich predkov, aby sme sa na ich chybách, ale aj úspechoch vedeli čo najsprávnejšie orientovať v dnešnej zložitej dobe.